Informacja

Drogi użytkowniku, aplikacja do prawidłowego działania wymaga obsługi JavaScript. Proszę włącz obsługę JavaScript w Twojej przeglądarce.

English (EN)·Polski (PL)·Yкраїнський (UK)
Przejdź do strony domowej biblioteki Centralna Biblioteka Wojskowa Link otwiera się w nowym oknie Logo biblioteki Prolib Integro - strona głównaCentralna Biblioteka Wojskowa

Wyszukujesz frazę "poetry," wg kryterium: Temat

  Lista filtrów

Dostawca treści

Wyrównaj
Wyświetlanie 1-15 z 1716
Tytuł:
Religious and Sacred Poetry
Autorzy:
Żurakowski, Bogusław
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/440903.pdf
Data publikacji:
2013
Wydawca:
Fundacja Naukowa Katolików Eschaton
Tematy:
poetry
religious poetry
sacred poetry
Religious and sacred poetry
Opis:
Religious poetry (and sacred poetry) is written nowadays as often as in the past, but it frequently appears in new contexts. Metaphysical references may be found in various historical, aesthetic and educational settings. Max Sheller argues that “an act of religious cognition is more similar to artistic experience of the world than to the cognition typical for science and metaphysics” . How close, then, poetry and religion are in this respect! The journal Religious and Sacred Poetry (Poezja Religijna i Sakralna) offers the possibility of exploring the common ground of religion and poetry. We are very happy to present the first issue of the journal to our readers.
Źródło:
Religious and Sacred Poetry: An International Quarterly of Religion, Culture and Education; 2013, 1(1); 14
2299-9922
Pojawia się w:
Religious and Sacred Poetry: An International Quarterly of Religion, Culture and Education
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
Ad fontem Sonam (Ep 2) Macieja Kazimierza Sarbiewskiego. Opowieść o źródłach
Maciej Kazimierz Sarbiewski’s Ad Fontem Sonam (Ep 2). Reflexion on the Sources
Autorzy:
Buszewicz, Elwira
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/28409073.pdf
Data publikacji:
2015
Wydawca:
Associazione Italiana Polonisti (AIP)
Tematy:
Metapoetic poetry
Intertextuality in Neo-Latin Poetry
Sarbiewski's poetry
Opis:
The aim of this study is to discuss the rhetorical strategies and literary sources in Epode 2, Ad fontem Sonam. In patrio fundo, dum Roma rediisset by Maciej Kazimierz Sarbiewski (Casimir). It opens the possibility of an intertextual reading of the text (Catullus 31, Horace III 13, Ovid Metamorphoses III (407-417). My thesis is that the text, like the Horatian ode, demands a metapoetic reading. The “source Sona” and its waters, wherever located in fact, stand for an allegory of poetic inspiration, to be identified, again as in Horace, with both the poet and his poetry, but probably also with God’s grace. Thus the image of the poet’s motherland takes on a symbolic dimension and may be understood as an expression of the poetic identity of his own, a hallmark of the poet and of his individuality. In this way the poem becomes a kind of prayer and a performative act of speech.
Źródło:
pl.it / rassegna italiana di argomenti polacchi; 2015, 6; 39-55
2384-9266
Pojawia się w:
pl.it / rassegna italiana di argomenti polacchi
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
Wirpsza w niemieckim przekładzie, czyli z lingwizmu w konkretyzm
Wirpsza in German tranlation, or from lingualism to concretism
Autorzy:
Kremer, Aleksandra
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/1390164.pdf
Data publikacji:
2014-01-01
Wydawca:
Uniwersytet im. Adama Mickiewicza w Poznaniu
Tematy:
Witold Wirpsza
concrete poetry
language poetry
poetry book
Stuttgart
Opis:
The article discusses bruchsünden und todstücke, a book of selected poems by Witold Wirpsza, translated into German by Maria Kurecka. The book was published in 1967 in the “rot” series published in Stuttgart and edited by Max Bense and Elisabeth Walther, with typography by Hansjörg Mayer. The article demonstrates how the peculiar design of the book, as well as the connotations of the publishing series, and Wirpsza’s interests, allow us to read the book as a translation of a Polish image of language poetry into a G erman concept of experimental poetry book, especially in concrete poetry.
Źródło:
Poznańskie Studia Polonistyczne. Seria Literacka; 2014, 23; 307-322
1233-8680
2450-4947
Pojawia się w:
Poznańskie Studia Polonistyczne. Seria Literacka
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
Awangardowa cyberpoezja?
Avant-garde cyberpoetry?
Autorzy:
Świeściak, Alina
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/511561.pdf
Data publikacji:
2014
Wydawca:
Wydawnictwo Uniwersytetu Śląskiego
Tematy:
cyberpoetry
Polish poetry
avant-garde poetry
Opis:
The article discusses cyberpoetry as a category of avant-garde writing. The author proves that cyberpoertry should not be regarded as modern avant-garde writing, because modern culture does not follow the avant-garde cultural and aesthetic norms (such as novelty, originality). The fact that cyberpoetry applies some avantgarde aesthetic tools (collage and montage) must be regarded as non- avant-garde continuation.
Źródło:
Postscriptum Polonistyczne; 2014, 2(14); 111-123
1898-1593
2353-9844
Pojawia się w:
Postscriptum Polonistyczne
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
[Rev.:] Rudolf Jurolek, Putovanie Jakuba z Rána a jeho druhov a ich titanský boj s dvanásťhlavým svetom o Boha, lieskové oriešky a iné obyčajné veci v štrnástich spevoch. Námestovo: Štúdio F. Malá edícia poézie. 1996. 70 s.
Autorzy:
Macášková, Marianna
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/440888.pdf
Data publikacji:
2013
Wydawca:
Fundacja Naukowa Katolików Eschaton
Tematy:
Rudolf Jurolek
Slovak poetry
religious poetry
metaphisical poetry
literature of XX century
Opis:
Spirituálna poézia Rudolfa Juroleka v básnickom cykle Putovanie Jakuba z Rána je cestou k tomu, čo je básnickému subjektu už dávno známe, ním objavené i prežívané. Duchovný princíp, splynutie s Bohom, ku ktorému smeruje jeho každodenné úsilie o harmonické prežívanie svojho bytia, nachádza v zdokonaľovaní prežívania vlastnej „jednoduchosti” (Jurolek, 1996). Hľadanie zmyslu života znamená pre básnický subjekt ustavičný návrat k začiatku, k ránu, ktorý je spolu so samotou „najčistejšou a najúplnejšou vecou tohto sveta” (Jurolek, 1996, s. 26). Dosiahnutie dokonalosti, svätosti, je teda možné iba vlastným pohybom v kruhu, v cyklickom zbavovaní sa nepodstatných nánosov sveta a civilizácie a v čoraz dokonalejšom nachádzaní seba samého. Uzavretosť kruhu vo svojom periodickom utváraní, splývaní začiatku a konca, implikuje v sebe výlučné sústredenie sa na jediný podstatný akt, na zápasenie s vlastnou nedostatočnosťou, ktorá sa prejavuje pulzovaním „nie dopredu, ale naspäť, nie von, ale dnu“ (Jurolek, 1996, s. 46). V Jurolekovej básnickej spiritualite sa stretávame s poznávaním Boha vo všedných veciach, v prežívaní duchovna vo vlastnej, bytostnej dekompozícii osobnosti na čisté ja, na svoju jednoduchosť a prirodzenosť („Aké ľahké je byť svätým! Stačí byť jednoduchým. Nemať nič navyše”. [Jurolek, 1996, s. 59]). Priblížiť sa k absolútnu božského neznamená priamku, symbol západnej kultúry a filozofie, ktorý možno obrazne chápať i ako istý vývoj v hodnotovej či etickej orientácii jednotlivca. Jurolekovo božské nie je vzdialené, je samozrejmou súčasťou sveta ako „povzdych ach“ (Jurolek, 1996, s. 9), je priamo v subjekte. Najľahšie ho pochopí dieťa, pretože ono nič nepredstiera, je samo sebou, a preto jeho oči dokážu „zväčšovať” (Jurolek, 1996, s. 18), vidieť i to, čo ostatným zostáva skryté. Leitmotív ľudského života ako ustavičného hľadania seba za účelom dosiahnutia istej harmónie (jediná nevyhnutnosť pri napĺňaní existencie – „Filozofus: Boh nám povedal: Jestvujte. Ale nepovedal nám prečo. Buďte až do skončenia sveta, povedal nám Boh, a my nemáme inej možnosti” (Jurolek, 1996, s. 48)) korešponduje s rovnako tematicky i kompozične významným motívom písania poézie. Život i poézia sú si podobné v hľadaní i spôsobe odhaľovania pravdy. Na pozadí premenlivosti sveta je jedinou pravdou mlčanie Boha. K poznaniu pravdy v básni sa rovnako dostávame až cez mlčanie, ku ktorému čitateľa posúva viacvýznamovosť a asociatívnosť básnického jazyka. Básnik je ten, ktorý sa podobne ako básnický subjekt Jurolekovho básnického textu (prisudzovaný svojou priestorovou i myšlienkovou dominantnosťou postave Jakuba z Rána) najviac približuje k Bohu. V texte o tom hovorí postava Poetu takto: „Nemám jazyk, aby som vedel rozprávať, / ale mám pátos a slová / a čosi nepomenovateľne boľavé, / aby som mohol horieť. / Niečo podobné / majú stromy, hviezdy a oheň” (Jurolek, 1996, s. 16). Ozvláštnenie Jurolekovho lyrického výrazu, prejavujúceho sa v dramatickom tvarovaní zmyslu básne, súvisí so spirituálnym objektom autorovej poetiky. Napätie vznikajúce vo vedomí čitateľa na základe gnómickosti autorovho básnického obrazu na jednej strane a očakávaním pragmatizmu plynúceho z formálnej, iba deklarovanej podoby dialogickej konverzácie básnického textu (navonok pôsobiaceho ako dramatický text) na druhej strane, vytvára aj s ďalšími eventualitami – so synkretizujúcim básnickým štýlom i „rozptýlenou“ povahou básnického subjektu (dvanásť postáv) – významy, ktoré odkazujú na zložitosť samotného námetu duchovna, sprostredkovania jeho podstaty, jeho porozumenia i hľadania. V tomto zmysle možno uvažovať o tom, že básnický subjekt predstavuje akási vyabstrahovaná verzia estetického postoja fungujúceho v pozadí básnickej výpovede dominantných postáv (Jakub z Rána a Hľadač), ale aj vo výpovediach ich sprevádzajúcich „druhov” (Filozofus, Teozofus, Poeta, Tralali – ľahký duch, Baladus – ťažký duch, Marginálius, Rembó, Ironikus, Pustovník, Páter). K danému tvrdeniu nás privádza fakt, že postavy, ktoré hovoria o živote, pravde, o sebe samom, o jin a jang, o vývoji, o samote a pod., spolu nekomunikujú, ich repliky na seba nenadväzujú, ale tvoria jeden myšlienkovo zjednotený diskurz. Ukazuje sa, že pre rozvíjanie motívu je rovnako dôležitý prehovor hlavnej postavy Jakuba z Rána i vedľajšej persóny Marginália či Ironika. Tvorba motivického kontextu navrstvovaním významu jednotlivými postrehmi je dielom jediného subjektu, ktorý nasvecuje tému Boha a ľudskej túžby prežívať život v jednote s duchovným absolútnom vždy z istého aspektu. Jednotlivosť perspektívy utvára celok. Tento spôsob tvorenia „básne“ sa, možno autorsky neintencionálne, významovo usúvz-ťažňuje s motívom Boha prítomného v jednotlivostiach, v najobyčajnejších veciach sveta. Experimentovanie s lyrickým výrazom na úrovni výrazových foriem (spev, marginália, aforizmus), žánrov a druhov (básne v próze, lyrickej básne, alúziách na mýtus, rozprávku, pieseň) je súčasťou Jurolekovej poetiky jednoduchosti i relativizácie. Spievanie Jakuba z Rána alebo naoko nepodstatná marginália („Abstrakcia zážitku je veda. / Esencia zážitku je umenie. / Poézia sa má dopracovať k abstraktu i extraktu” [Jurolek, 1996, s. 63]), či aforistický prejav iných postáv pripomína bytostnú túžbu subjektu po prostom a zásadnom pomenovaní vnútorného stavu, „lyrického rozpomínání” (E. Steiger, 2008, s. 34). Názov zbierky je kompozične rozdelený do štrnástich spevov. Explicitné vyjadrenie lyrickej výrazovej formy odkazuje na pieseň ako „najjednoduchšiu formu umelej poézie” (Žilka, 1984, s. 216) v spojitosti s jej významom v liturgii. Spievanie zároveň asociuje známu kresťanskú pravdu o sile modlitby: „Kto spieva, dvakrát sa modlí”. Počet spevov (štrnásť zastavení Krížovej cesty Ježiša Krista na Golgotu) pripomína utrpenie Krista a predznamenáva tón lyrickej výpovede, ktorý sa však v samotnom texte neprejaví. Práve naopak, tón piety a smútku nahrádza nízke („Život nie je nič také, z čoho by sme sa mali pokakať.” [Jurolek, 1996, s. 34]) a ironické. Jurolekova básnická oscilácia medzi lyrikou, epikou a drámou (výsledkom je, zjednodušene povedané, báseň v próze organizovaná ako dramatický text) vytvára básnický obraz na základe významového vzťahu medzi estetickým pôsobením druhových a žánrových posunov a motívmi vyrastajúcimi z duchovnej filozofie básnického subjektu. Jedinečnosť pokojnej Jurolekovej poézie preto nemožno odvodiť z metafory, ale skôr, povedané synekdochicky, zo subjektívnej energie slova, ktorá je súčasťou gnozeologicky orientovaných zamyslení založených na vlastnom nachádzaní pravdy o Bohu (odhaľuje sa v obyčajných veciach) a dokumentovaní tohto poznatku na dokonalosti prírodných javov. V Jurolekovej poézii je málo kondenzovanej a tenzívne pôsobiacej metaforiky, básnická obraznosť v tomto zmysle sa tu zámerne ironizuje patetickým básnením postavy Poetu a alúziou na Rimbaudovo zmyslové ponímanie fonetickej kvality samohláskového systému. Okrem zdôvod-ňovania vlastného autorského básnického výrazu („Umenie je vo svojej podstate základným výskumom života. Voľným skúmaním jeho zrejmých i potenciálnych zdrojov, možností, skúmaním jeho limitov. Prejavy umenia sú ohraničené len do tej miery, do akej je ohraničený objekt umenia, pričom objektom umenia môže byť čokoľvek, i samo umenie” [Jurolek, 1996, s. 14]) sa tu Rimbaudovo experimentovanie v básnickom umení spomína i preto, aby sa zvýraznil motív objavovania nekonečných možností pri kreovaní básne, ktorý možno chápať aj ako paralelu k motívu hľadania v živote, nachádzania jeho duchovnosti a podstaty všade okolo seba. Môžeme teda zhrnúť, že Jurolekova spirituálna poézia v básnickom cykle Putovanie Jakuba z Rána relativizuje hranice básnického umenia tým, že výrazovo posúva báseň k epickosti a subjektívnosť originálneho videnia dosahuje prekvapivým intelektuálnym postrehom na úrovni vety (repliky). Ako sa ukazuje v závere textu, písaním i každodenným žitím básnický subjekt preniká ku svojej podstate, ktorá ho zbližuje s absolútnom: „Písanie je spôsob milovania života, môj spôsob sebavyžarovania. Pochopí niekto lásku vtáčika, ktorý spieva? Ten vtáčik, ktorého práve počujem, nerobí nič iné, len je tým, čím je. Milovať život, znamená byť len tým, čím sme a o nič iné sa nestarať. Dosiahnuť stav samého seba, znamená vlastne dosiahnuť stav lásky” (Jurolek, 1996, s. 67). Dosiahnutie stavu zosúladenia svojho ja s večným princípom cez dôraz na zážitok, prostotu i motív cesty, duchovného hľadania (explikovaného aj v postavách Hľadača a Pustovníka) pripomína spiritualitu čínskej filozofie, v ktorej sa božské absolútno nezakladá na osobe ani vzťahu, je neosobné, neuchopiteľné, roztrúsené do vecí samých.
Źródło:
Religious and Sacred Poetry: An International Quarterly of Religion, Culture and Education; 2013, 2(2); 167-170
2299-9922
Pojawia się w:
Religious and Sacred Poetry: An International Quarterly of Religion, Culture and Education
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
Wiersze na wolności, wieszcz na wolności. O poezji Miłosza Biedrzyckiego
On the move – the poetry of Miłosz Biedrzycki
Autorzy:
Zarzecki, Błażej
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/1195810.pdf
Data publikacji:
2020
Wydawca:
Associazione Italiana Polonisti (AIP)
Tematy:
Miłosz Biedrzycki
Polish Poetry
Contemporary Poetry
brulion
Opis:
The article analyses the poetry of Miłosz Biedrzycki (MLB) as being built on the opposition to politically engaged authors from the 80s. In his case, defending the autonomy of literature does not lead to self-centred, private, authoritative, and confident narration. Biedrzycki’s lyrical subject is constantly in movement, unmasks his own activity, and proposes a vision of an open and modest identity which is fed by experience of the Other, and not constructed on the basis of common, heroical myths unable to recognise any failures
Źródło:
pl.it / rassegna italiana di argomenti polacchi; 2020, 11; 154-171
2384-9266
Pojawia się w:
pl.it / rassegna italiana di argomenti polacchi
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
„Papirene brik” (Papierowy most) – poezja jako przekraczanie granic tożsamościowych we wczesnej twórczości Kadii Mołodowskiej
“Papirene brik” (The Paper Bridge) – the poetry as the crossing of the identity boundaries in the early Kadia Molodowsky’s output
Autorzy:
Lisek, Joanna
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/445482.pdf
Data publikacji:
2015
Wydawca:
Uniwersytet Pedagogiczny im. Komisji Edukacji Narodowej w Krakowie
Tematy:
Yiddish poetry; women’s poetry; Kadia Molodowsky
Opis:
This paper presents how woman’s subjectiveness is expressed in the early (pre-Second World War) Kadia Molodowsky’s poetry and how it influences the definition of a social role of the poetry and the voice of the poetess in the debate about the Yiddish women’s lyric. These problems are described with the connection to the Jewish religious tradition which was a very important background of Molodowsky’s poetry.
Źródło:
Annales Universitatis Paedagogicae Cracoviensis. Studia Poetica; 2015, 3; 108-125
2353-4583
2449-7401
Pojawia się w:
Annales Universitatis Paedagogicae Cracoviensis. Studia Poetica
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
The Judgement of Paris
Autorzy:
Maciejewska, A.
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/702663.pdf
Data publikacji:
2006
Wydawca:
Polska Akademia Nauk. Czytelnia Czasopism PAN
Tematy:
LATIN POETRY
Opis:
A short comedy in two versions - Latin and Polish - based on the well known Greek myth.
Źródło:
Meander; 2006, 61, 1-2; 175-179
0025-6285
Pojawia się w:
Meander
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
To Amor
Autorzy:
Maciejewska, A.
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/702814.pdf
Data publikacji:
2005
Wydawca:
Polska Akademia Nauk. Czytelnia Czasopism PAN
Tematy:
LATIN
POETRY
Opis:
Complaint of a woman tormented by unrequited love.
Źródło:
Meander; 2005, 60, 2; 277
0025-6285
Pojawia się w:
Meander
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
La questione del dono nella poesia di Eugenio Montale
The gift in the poetry of Eugenio Montale
Autorzy:
Malicka, Paulina
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/1051637.pdf
Data publikacji:
2010-01-01
Wydawca:
Uniwersytet im. Adama Mickiewicza w Poznaniu
Tematy:
Montale's poetry
Opis:
The purpose of this article is to present a new interpretation of Eugenio Montale’s early poems from the perspective of the gift theory which, ever since the publication of Bronisław Malinowski’s Argonauts of the Western Pacific and Marcel Mauss’s anthropological study Essai sur le don, has become one of the most fruitful interdisciplinary conversations among anthropologists, philosophers, scholars and economists. The paper is focused on the genesis of gift in Montale which coincides, in a certain way, with Heidegger’s concept of Dasein thrown into the world which has alredy been given to it. The analysis of different passages from Mediterraneo session will then appear as a new interpretative horizon of Montale’s poetry governed by the immense power of gift that interacts within the triadic relation: refuse – receive – repay.
Źródło:
Studia Romanica Posnaniensia; 2010, 37, 1; 117-129
0137-2475
2084-4158
Pojawia się w:
Studia Romanica Posnaniensia
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
Co mówi, kiedy nikt nie mówi. Praktyka poetycka Alice Oswald jako przekład
What speaks when no one speaks. Alice Oswald’s poetic practice as translation
Autorzy:
Heydel, Magda
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/1041408.pdf
Data publikacji:
2018-10-26
Wydawca:
Uniwersytet im. Adama Mickiewicza w Poznaniu
Tematy:
Alice Oswald
poetry
translation
poetry translation
nature
the body
rhythm
Homer
oral poetry
Opis:
The paper looks at two book-length poems by Alice Oswald’s: Dart (2002) and Memorial (2011) as translation projects, with an aim to understand both the nature of Oswald’s poetic practice and her concept of what is the meaning and goal of translation in creative work. I claim that translation, in the special sense the poet gives to this term, is at the very core of her work. In my analysis I concentrate on the physical aspect of Oswald’s poetic practice, the role of the body, movement in space, muscular effort, rhythm and memorization of poetry in her projects. I also look at the ways of crossing the divide between the human and non-human, linking language to the voice of the natural world and returning to oral poetry in her work.
Źródło:
Poznańskie Studia Polonistyczne. Seria Literacka; 2018, 33; 309-326
1233-8680
2450-4947
Pojawia się w:
Poznańskie Studia Polonistyczne. Seria Literacka
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
Rev.:] Maria Mili Purymska, Na skrzydłach wiatru, Zagnańsk : Świętokrzyskie Towarzystwo Regionalne ; Chicago : [s.n.] 2012, 103, VIII p. [Maria Mili Purymska, On the wings of the wind, Zagnańsk: the Świętokrzyskie Regional Association; Chicago : [s.n.] 2012, 103, VIII p.
Autorzy:
Szymczyk, Alina
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/951896.pdf
Data publikacji:
2013
Wydawca:
Fundacja Naukowa Katolików Eschaton
Tematy:
Purymska Maria Mili (1946 -)
Polish poetry in the United States
poetry of emigration
religious lyric poetry
patriotic lyric poetry
personal lyric poetry
Źródło:
Religious and Sacred Poetry: An International Quarterly of Religion, Culture and Education; 2013, 1(1); 145-148
2299-9922
Pojawia się w:
Religious and Sacred Poetry: An International Quarterly of Religion, Culture and Education
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
Jesienny deszcz — jesienny płacz. Między muzyką a poezją (Verlaine i Staff)
Autumn rain, autumn tears – between music and poetry (Verlaine and Staff)
Autorzy:
Sokołowicz, Małgorzata
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/648835.pdf
Data publikacji:
2012
Wydawca:
Uniwersytet Łódzki. Wydawnictwo Uniwersytetu Łódzkiego
Tematy:
music
poetry
Verlaine
Staff
musicality of poetry
Opis:
At its beginnings poetry was always connected with music. In Ancient Greece poetry was not only sung, but also danced. Later, the arts separated. However, in Romanticism music became once more a very important notion for poets. Romantics believed that music helped to create the landscape of the human soul. For the same reasons, musicali-ty of poetry fascinated symbolists. In my article, I am analysing two poems of Paul Verlaine, a French romantic very im-portant also for the Symbolist mouvement, and a master piece of Young Poland’s Sym-bolism and Impressionism poetry by Leopold Staff. As the poets use a number of pro-ceedings to change their words into music, the three poems are very musical. Taking into consideration that symbolists believed that music was able to transmit emotional meanings, the musical form helped them to prepare their readers to come to a deeper sense. Not containing any story, all poems are purely lyrical. Each of them evokes autumnal rain which mix with tears, all poetic personae being extremely sad. The musicality lets the readers understand deeper their sadness which reflects also their powerlessness, so famous in the Decadent mouvement. Briefly, thanks to the use of music the poets man-age to draw a beautiful picture of a Decadent soul.
Źródło:
Acta Universitatis Lodziensis. Folia Litteraria Polonica; 2012, 15, 1; 34-44
1505-9057
2353-1908
Pojawia się w:
Acta Universitatis Lodziensis. Folia Litteraria Polonica
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
Biblia brzeska na warsztacie poetów protestanckich. Słowo biblijne w poezji religijnej ewangelików XVI–XVII wieku – rekonesans
Autorzy:
Chemperek, Dariusz
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/636317.pdf
Data publikacji:
2014
Wydawca:
Uniwersytet Jagielloński. Wydawnictwo Uniwersytetu Jagiellońskiego
Tematy:
Brest Bible, protestant poetry, invention, funerary poetry
Opis:
The Brest Bible as an Inspiration for Protestant Poets. Biblical Phrases in the Religious Poetry of Evangelical Protestants in the 16th and 17th Centuries. A Preliminary SurveyThe aim of this paper is to examine the impact of the Brest Bible (its lexis and phraseology) on the religious poetry of the followers of the Evangelical Church of the Augsburg Confession in Poland and the Polish Reformed Church in the 16th and 17th centuries. The article is a preliminary study of the subject. The author analysed thematically consistent poems on death and divided them into three types: occasional poetry, represented by Cyprian Bazylik’s Short description of an affair at the death and funeral of the Enlightened Duchess Elżbieta of Szydłowiec Radziwiłłowa (Krótkie wypisanie sprawy przy śmierci i pogrzebie Oświeconej Księżny Paniej Halżbiety z Szydłowca Radziwiłowej, 1562); functional literature, illustrated with four songs from a Protestant hymnary by Krzysztof Kraiński (1609) and Andrzej Hünefeld (1646); and fine poetry, for which the author chose the The Quartan Fever Penance (Pokuta w kwartanie, written in 1652). For the Old-Polish Protestant authors of religious poetry, the Calvinist Bible is a constant reference point. It determines but by no means limits the horizons of imagination. Writing about deathly issues, the authors of occasional, high-art poetry or hymnary songs rarely borrow from the lexis of the Brest Bible and freely realize their artistic concepts. In their works there are only a few most expressive phrases and lexemes from the first Polish Protestant Bible. In the analyzed poems, Biblical phrases usually appear in the form of paraphrases, well-thought-out verses or Biblical scenes. The poets borrow words or Biblical phrases only when the described plot is scarcely known, usually drawn from a rarely referred to Old-Testament book. This gesture can be interpreted as a token of the poet’s circumspection.
Źródło:
Terminus; 2014, 16, 4(33)
2084-3844
Pojawia się w:
Terminus
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
O „rodzeniu się” poezji w twórczości Joanny Mueller
The birth of poetry – Joanna Mueller’s works
Autorzy:
Witczak, Krzysztof
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/1041502.pdf
Data publikacji:
2018-10-26
Wydawca:
Uniwersytet im. Adama Mickiewicza w Poznaniu
Tematy:
poetry
Joanna Mueller
birth
linguistic poetry
body
Opis:
The essay concerns the work of Joanna Mueller, who is one of the main representatives of polish linguistic poetry. Her project combines the tradition of linguistic poetry and body experience. This strategy requires the development of a new understanding of the language, which will no longer be conceived as a trap references, but rather as one of many elements of reality. The best way to describe the work of the poet’s imagery is stratification, both in terms of the attitudes adopted by Mueller, by the subjects, to the construction of the poem. Equally important it seems to be the prospect of motherhood, both in terms of artistic activity, as well as the practices of life.
Źródło:
Poznańskie Studia Polonistyczne. Seria Literacka; 2018, 33; 127-138
1233-8680
2450-4947
Pojawia się w:
Poznańskie Studia Polonistyczne. Seria Literacka
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Wyświetlanie 1-15 z 1716

Ta witryna wykorzystuje pliki cookies do przechowywania informacji na Twoim komputerze. Pliki cookies stosujemy w celu świadczenia usług na najwyższym poziomie, w tym w sposób dostosowany do indywidualnych potrzeb. Korzystanie z witryny bez zmiany ustawień dotyczących cookies oznacza, że będą one zamieszczane w Twoim komputerze. W każdym momencie możesz dokonać zmiany ustawień dotyczących cookies