Informacja

Drogi użytkowniku, aplikacja do prawidłowego działania wymaga obsługi JavaScript. Proszę włącz obsługę JavaScript w Twojej przeglądarce.

Wyszukujesz frazę "překlad" wg kryterium: Temat


Tytuł:
Vlastní jména v prózách Cirila Kosmače při překladu ze slovinštiny do češtiny
Nazwy własne w prozie Cirila Kosmača w przekładzie z języka słoweńskiego na język czeski
Proper names in the prose written by Ciril Kosmač with regard to their translation from Slovenian into Czech
Autorzy:
Šnytova, Jana
Buczek, Marta
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/486952.pdf
Data publikacji:
2015
Wydawca:
Wydawnictwo Uniwersytetu Śląskiego
Tematy:
propria
překlad
Ciril Kosmač
František Benhart
slovinská literatura
proper names
translation
Slovenian literature
nazwy własne
przekład
literatura słoweńska
Opis:
Vrcholné prózy C. Kosmače Jarní den, Tantadruj a Balada o trubce a oblaku obsahují velké množství vlastních jmen, a to především reálných toponym z oblasti jihozápadního Slovinska, antroponym užívaných ve vesnickém prostředí v 1. polovině 20. století a přezdívek. Na základě analýzy originálu a překladu F. Benharta konstatujeme, že překladatel při práci s vlastními jmény volil především metodu transkripce (výpůjčky), méně často používá substituci, a to především u hypokoristik, a přezdívky nejčastěji doslovně překládá. Tímto přístupen zachovává, ba i silně podtrhuje kolorit slovinského prostředí, avšak na druhé straně ochuzuje čtenáře o některé organické prvky próz.
Kosmač’s best prosaic works Spring Day, Tantadruj and Ballade on a Trumpet and a Cloud contain a great number of proper names, in particular, real toponyms from the South‑West of Slovenia, anthroponyms used in the village environment in the 1st half of the 20th century, and nicknames. Based on the analysis of the original texts and Benhart’s translation, we state that, when translating proper names, the translator used mostly transcription (loanwords), less frequently substitution, mainly for hypocorisms, and literal translation for nicknames. This approach maintains, even emphasizes, the atmosphere and color of the Slovenian environment, however, it also deprives readers of the organic elements of the original works.
Źródło:
Przekłady Literatur Słowiańskich; 2015, 6, 1; 199-225
1899-9417
2353-9763
Pojawia się w:
Przekłady Literatur Słowiańskich
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
Tłumacze literatury polskiej w świetle Słownika słowackich tłumaczy literatury pięknej XX wieku
Translators of Polish Literature as reflected in the Dictionary of Slovak Literary Translators of the 20th Century
Prekladatelia poľskej literatúry vo svetle Slovníka slovenských prekladateľov umeleckej literatúry 20. storočia
Autorzy:
Pojezdalová, Zuzana
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/487175.pdf
Data publikacji:
2016
Wydawca:
Wydawnictwo Uniwersytetu Śląskiego
Tematy:
slovník
slovenskí prekladatelia
umelecký preklad
Karol Chmel
dictionary
Slovak translators
literary translation
Opis:
V článku autorka predstavuje Slovník slovenských prekladateľov umeleckej literatúry 20. storočia, ktorého prvý zväzok vyšiel v roku 2015 vo vydavateľstve Veda. Autorka opisuje jeho štruktúru aj obsah a pozornosť upriamuje na prekladateľov poľskej literatúry. Vyberá siedmich prekladateľov, ktorí sa najviac venovali prekladu z poľského jazyka, a predstavuje ich profil — štúdium, jazykové vzdelanie, povolanie. Uvádza recenzie literárnych kritikov, definuje ich poetiku. Najviac priestoru venuje Karolovi Chmelovi, ktorý od 90. rokov minulého storočia zaujíma popredné miesto v preklade poľskej literatúry.
The author of this paper introduces the Dictionary of Slovak Literary Translators of the 20th Century of which Veda Publishing House published the first volume in 2015. The paper deals with the structure and contents of the dictionary and it focuses on the translators of Polish literature. The author explores seven translators who predominantly work on translations from the Polish language and she introduces their profiles — from the point of view of study, language education and profession. She also pays attention to literary critics’ reviews and defines their poetics as well. She concentrates primarily on Karol Chmel, who is one of the best -known translators of Polish literature in Slovakia, and who occupies the leading position in this field.
Źródło:
Przekłady Literatur Słowiańskich; 2016, 7, 2; 149-158
1899-9417
2353-9763
Pojawia się w:
Przekłady Literatur Słowiańskich
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
Stereotypy w przekładzie słowackich opowiadań "Bajki dla niegrzecznych dzieci i ich troskliwych rodziców" Dušana Taragela
Stereotypy v preklade slovenských "Rozprávok pre neposlušné deti a ich starostlivých rodičov" Dušana Taragela
Stereotypes in the translation of Slovak short stories under the title "Fairy Tales for Naughty Children and Their Caring Parents" by Dušan Taragel
Autorzy:
Buczek, Marta
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/487127.pdf
Data publikacji:
2013-07-01
Wydawca:
Wydawnictwo Uniwersytetu Śląskiego
Tematy:
stereotyp i przekład
literatura słowacka
Dušan Taragel
Tomasz Grabiński
literatura słowacka w Polsce
Stereotyp a preklad
slovenská literatúra
slovenská literatúra v Poľsku
Stereotype and translation
Slovak literature
Slovak literature in Poland
Opis:
Marta Buczek, autorka článku zaoberá sa problémom stereotypov v knihe slovenského spisovateľa Dušana Taragela pod titulom "Rozprávky pre neposlušné deti a ich starostlivých rodičov" publikovanej v roku 1997. Článok sa zameriava na pôvodný text a jeho poľský preklad uverejnený v roku 2005, ktorého autorom je Tomasz Grabiński. Zbierka rozprávok Dušana Taragela je zaujímavý príklad použitia stereotypov v literatúre. Autor používa dobre známe stereotypy a núti ich k plneniu úloh v rozpore s ich základnou sémantikou, čo vedie k transformácii jednotlivých zložiek stereotypov a zahŕňa nové atypické štrukturálne vzťahy. Rozprávky Taragela uskutočňujú špecifickú hru so stereotypami pomocou žánru grotesky. Zaujímavé je ako sú tieto translatologické problémy riešené v preklade. Autorka článku sa snaží odpovedať na otázku, čí stereotypy sú prekladateľné do iných jazykov, čí sú prekladateľné v akte kultúrnej komunikácie.
The author of the article raises the problem of stereotypes in the Slovak collection of short stories book under the title "Fairy Tales for Naughty Children and Their Caring Parents" (1997) written by Dušan Taragel. The article focuses on the original text and its Polish translation by Tomasz Grabiński published in 2005. Dušan Taragel‘s short stories are an interesting example of using stereotypes in literature. He uses and forces well known sterotypes to perform tasks inconsistent with their basic semantics which leads to a transformation of the individual components of the stereotype and includes the new atypical structural relationships. Taragel’s short stories undertake a peculiar play with stereotypes using of the genre of the grotesque. An interesting matter is how the Polish translation deals with this and is carried out at all levels play. The article tries to answer the question if stereotypes may be translatable into the second language when the code changes, if they can be translatable in an act of cultural communication.
Źródło:
Przekłady Literatur Słowiańskich; 2013, 4, 1; 224-240
1899-9417
2353-9763
Pojawia się w:
Przekłady Literatur Słowiańskich
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
Stereotyp w subkulturze — subkultura w stereotypie. O słowackim tłumaczeniu "Wojny polsko-ruskiej" pod flagą biało-czerwoną Doroty Masłowskiej
Subkultúra v stereotype, stereotyp v subkultúre Pár poznámok o slovenskom preklade "Wojny polsko‑ruskiej" pod flagą biało‑czerwoną od Doroty Masłovskej
The Subculture in the stereotype, the stereotype in the subculture: A few notes on the Slovak translation of "Wojna polsko-ruska" pod flagą biało-czerwoną by Dorota Masłowska
Autorzy:
Sojda, Sylwia
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/486974.pdf
Data publikacji:
2013-07-01
Wydawca:
Wydawnictwo Uniwersytetu Śląskiego
Tematy:
stereotyp
subkultura
przekład
slang
Sneh a krv
ekspresywność
blokersi
subkultúra
preklad
expresivita
paneláková kultúra
stereotype
subculture
translation
expressiveness
subculture of blockers
Opis:
Príspevok sa zameriava na krátku a všeobecnú charakteristiku prekladu poľského románu od Doroty Masłovskej "Wojna polsko‑ruska" pod flagą biało‑czerwoną do slovenčiny (Sneh a krv). Preklad, urobený Tomášom Horváthom, sa snaží ukázať svet poľskej panelákovej mestskej kultúry prostredníctvom jazyka a na pozadí charakteristiky stereotypu v subkultúre. Autorka priblížuje definície subkultúry a stereotypu v odbornej literatúre, najmä sociologickej, ale aj z lingvistického hľadiska. Charakterizuje jazyk v slovenskom preklade z ohľadu na jeho slangovú realizáciu prostredníctvom univerbizovaných jednotiek, vulgarizmov, pejoratívov, dysfemizmov a frazeologických jednotiek. Jedná sa o vyriešenie problematiky vernosti slovenského prekladu voči poľskému originálovi.
This paper focuses on a short general description of the Polish translation of the novel by Dorota Masłowska "Wojna polsko‑ruska" pod flagą biało‑czerwoną into Slovak (Sneh a krv). The translation, prepared by Tomáš Horváth, tries to show the world of the Polish city subculture of blockers based on the background of the stereotypes in this particular subculture. The author presents the definition of a subculture and stereotype in sociological literature, but also from a linguistic point of view. It also characterizes the language in the Slovak translation regardless of its slang implementation through univerbized units, vulgarisms, pejoratives, dysphemisms and phraseological units. This is to resolve the issue of the loyalty of the Slovak translation with the Polish original.
Źródło:
Przekłady Literatur Słowiańskich; 2013, 4, 1; 115-126
1899-9417
2353-9763
Pojawia się w:
Przekłady Literatur Słowiańskich
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
Słowacki klimat Europy Środkowej w Polsce
Slovenská klíma Strednej Európy v Poľsku
The Slovak climate of Central Europe in Poland
Autorzy:
Buczek, Marta
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/487249.pdf
Data publikacji:
2015
Wydawca:
Wydawnictwo Uniwersytetu Śląskiego
Tematy:
umelecký preklad
súčasná slovenská literatúra
slovenská literatúra v Poľsku
Pavel Vilikovský
Pavol Rankov
Rudolf Chmel
Tomasz Grabiński
Jacek Bukowski
vydavateľstvo Książkowe Klimaty
literary translation contemporary Slovak literature
Slovak literature in Poland
Pavol Vilikovský
publishing house Książkowe Klimaty
przekłady współczesnej literatury słowackiej
literatura słowacka w Polsce
wydawnictwo Książkowe Klimaty
Opis:
Príspevok autorky Marty Buczek sa týka slovenskej literatúry preloženej do poľského jazyka v posledných rokoch 2013 a 2014. Autorka sa zaoberá problémom prekladu súčasnej slovenskej literatúry, ktorá skúma problematiku stredoeurópskej totožnosti v stredoeurópskom priestore. Uvažuje o slovenských dielach a ich recepcii v poľskom horizonte čitateľov. Podrobne analyzuje preklady, ktoré v poľskom priestore plnia úlohu mediácie, podporujú porozumenie a pochopenie medzi dvoma kultúrami patriacimi ku spoločnému stredoeurópskemu kruhu. Posledné poľské preklady slovenskej súčasnej literatúry, medzi ktoré patria prózy Pavla Rankova, Pavla Vilikovského a eseje Rudolfa Chmela, dopĺňajú v poľskom priestore znalosť slovenskej kultúry, literatury a dejín. Taktiež zvyšujú povedomie poľského čitateľa, jeho citlivosť a schopnosť vnímania innej a rôznorodej kultúry. Inšpirujú skúmanie a objavovanie nových významov rôznorodého stredoeurópskeho sveta.
The article concerns Slovak literature translated into Polish in recent years, 2013 and 2014. The author focuses on the problem of the translation of contemporary Slovak literature that examines the issue of Central European identity in Central Europe. She considers the latest Slovak literary works and their reception in the Polish horizon, as well as analyses translations which in the Polish horizon play the role of mediation, and promote understanding between two cultures belonging to the common Central European circle. Recent translations of contemporary Slovak literature, including Pavol Rankov, Pavel Vilikovský, Rudolf Chmel, compliment the knowledge about Slovak culture, literature and history among Polish readers. They also raise their awareness for diverse sensitivity and ability of perception. They also inspire exploration and search for new meanings.
Źródło:
Przekłady Literatur Słowiańskich; 2015, 6, 2; 155-166
1899-9417
2353-9763
Pojawia się w:
Przekłady Literatur Słowiańskich
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
Słowacka proza naturyzmu w polskich przekładach - strategie wyboru i translacji w zmieniającej się perspektywie kulturowej drugiej połowy XX wieku
Slovenska proza naturizmu v polskych prekladoch — strategie vyberu a prekladu v meniacej sa kulturnej perspektive druhej polovice dvadsiateho storocia
Slovak Naturalist Prose in Polish Translations — Strategies for Selection and Translation in the Changing Cultural Perspective of the Second Half of the Twentieth Century
Autorzy:
Buczek, Marta
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/487274.pdf
Data publikacji:
2018
Wydawca:
Wydawnictwo Uniwersytetu Śląskiego
Tematy:
literary translation
Slovak naturalist prose
Slovak literature in Polish translation
literarny preklad
slovenska próza naturizmu
slovenska literatura v polskom preklade
Opis:
Autorka prispevku analyzuje polske preklady slovenskej prózy naturizmu, ktory je v primarnom horizonte vel'mi zaujimavym fenomenom a najcastejsie sa preklada do polstiny. Autorka sa zameriava na reprezentativne preklady, strategie vyberu textov na preklad a strategie prekladania naturizmu v meniacej sa kulturnej perspektive druhej polovice 20. storocia. Historicka a kulturna situacia, historicka vzdialenost’ medzi ori- ginalmi a ich prekladmi ma najvaćśi vplyv na vyber textov, ale aj na strategie, ktore si prekladatelia vyberaju pocas procesu prekladu. Z hladiska kultury a literatury sa v Polsku v roku 1956 objavila slovenska próza naturizmu vo velmi sirokom zastupeni, ale neo- vplyvnila prijemcov a nemala moznost ovplyvnit’ vyvoj prijimajucej literatury. Autorka clanku sa snazi odpovedat na otazku, ake boli toho priciny.
The author of the article analyses Polish translations of the Slovak naturalist prose which is a very interesting phenomenon at the primary horizon and appears to be the most frequently translated into Polish. The author concentrates on the represen- tative translations, strategies of selection and strategies of translation of the naturalism in the changing cultural perspective of the second half of the twentieth century. Historical and cultural situation, historical distance between the originals and their translations has the biggest influence for the selection of the texts but also for the strategies which translators choose during the process of translation. In the perspective of cultural and literature turn in Poland in 1956, Slovak naturalist prose had the chance to appear in the second horizon but it did not affect recipients and did not have the possibility to impact the development of the receiving literaturę. The author of the article tries to explain the reasons for that.
Źródło:
Przekłady Literatur Słowiańskich; 2018, 9, 1; 201-226
1899-9417
2353-9763
Pojawia się w:
Przekłady Literatur Słowiańskich
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
Słowacka literatura współczesna w polskim horyzoncie odbioru w 2016 roku
Slovenská súčasná literatúra v poľskom prijímajúcom horizonte v 2016 roku
Slovak Contemporary Literature in the Polish Horizon of Reception in the Year 2016
Autorzy:
Buczek, Marta
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/971910.pdf
Data publikacji:
2017-12-31
Wydawca:
Wydawnictwo Uniwersytetu Śląskiego
Tematy:
Slovenská literatúra v poľských prekladoch
literárny preklad
Monika Kompaníková
Maroš Krajňak
Silvester Lavrík, Radovan Brenkus
združenie žien Aspekt
Klub slovenských prozaičiek Femina
Slovak literature in Polish Translations
Literary Translation
Silvester Lavrík
Radovan Brenkus, Association of Women Writters Aspekt
Club Femina
Opis:
Autorka príspevku charakterizuje slovenskú literatúru preloženú do poľštiny v 2016 roku. Podrobne analyzuje preklady románov Piata loď Moniky Kompaníkovej (v poľskej verzií Piąta łódź), Informácia Maroša Krajňaka (v poľskom preklade Informacja) a Zu Silvestra Lavríka (v preklade Zu), a taktiež preklady vydavateľstva Aabilion antológii slovenskej literatúry Portrety z bliska a Tu i teraz v edičnej príprave Marty Pelinko, v ktorých sa nachádzajú texty Radovana Brenkusa, Ľudovíta Petrašky, Petera Karpinského, Martina Vlado a spisovateliek združenia žien Aspekt a Klubu slovenských prozaičiek Femina, medzi inými márie Bátorovej, Jany Bodnárovej, Etely Farkašovej, Jany Juráňovej, Heleny Dvořákovej, Rút Lichnerovej, Evy Maliti Fraňovej. Autorku príspevku zaujíma prijate slovenskej súčasnej literatúry v sekundárnom (prijímajúcom) horizonte.
The author of the paper characterizes Slovak literature translated into Polish in 2016. She analyzes in detail the translations of Slovak prose Piata loď by Monika Kompaníkova (in the Polish version Piąta łódź), Informácia by Maroš Krajňák (Informacja) and Zu by Silvster Lavrík (Zu). She also interprets Polish translations of Slovak prose in anthologies Portrety z bliska and Tu i teraz, which include the prose of Radovan Brenkus, Ľudovít Petraško, Peter Karpinský, Martin Vlado and women writers from the associations Aspekt and Femina, among others, Mária Bátorová, Jana Bodnárová, Etela Farkašová, Jana Juráňová, Helena Dvořáková, Rúth Lichnerová, Eva Maliti Fraňová. The author of the paper is interested in reception of Slovak contemporary literature in the secondary horizon.
Źródło:
Przekłady Literatur Słowiańskich; 2017, 8, 2; 141-156
1899-9417
2353-9763
Pojawia się w:
Przekłady Literatur Słowiańskich
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
Rola posłowia w przekładzie Herztier Herty Müller na język czeski
The Role of afterword in the czech Translation of Herta müller’s Herztier
Autorzy:
Altmann, Jakob
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/487035.pdf
Data publikacji:
2017-12-31
Wydawca:
Wydawnictwo Uniwersytetu Śląskiego
Tematy:
parateksty
posłowie
tłumaczenie
Herta Müller
Radka Denemarková
paratexts
afterword
translation
paratexty, doslov, překlad, Herta müller, Radka denemarková
Opis:
This article deals with the relevance of paratexts in translation based on the example of the afterword in the czech translation of Herta müller’s novel Herztier [The Land of Green Plums], titled Srdce bestie and written by Radka denemarková, a writer and translator famous not only in her homeland. Firstly, the elucidation analyses the essentials of paratext as such, pointing out that translation is a specific type of paratext itself, not to mention the translator’s afterword which, in turn, constitutes — from the point of view of translation — another paratext. Furthermore, the attention of the reader is directed to the different functions of the afterword, especially as a commentary on the translator’s choices and, consequently, as an insight into the worldview inscribed into the original language. Thereby, a particular interest is paid to the translator who, in view of her literary predispositions that are clearly visible not only in the afterword, could be described as the “second author”. Finally, one of the most important issues is the very specific language used by the writer Herta müller as she describes trivial things in an extraordinary way, using words in completely unexpected meanings and contexts.
Předmětem tohoto článku je podstata paratextů v překladu, a to na příkladu doslovu k českému překladu románu Herty müllerové Srdce bestie (originální titul: Herztier) sepsaného známou spisovatelkou a překladatelkou Radkou denemarkovou. na začátku se tato stať zabývá nejdůležitějšími vlastnostmi paratextů, přičemž je zdůrazněno, že samotný překlad lze rovněž pokládat za specifický druh paratextu, nemluvě o překladatelově doslovu, který z hlediska překladu je dalším paratextem. v další části byly probrány různé funkce, splněny analizovaným doslovem: slouží mimo jiné jako komentář k překladatelovým volbám a tedy i jako náhled do obrazu světa přítomného v jazyku originálu. zvláštní pozornost byla věnována překladatelce, která částečně díky svým výjimečným literárním předpokladům, viditelným nejen v předmětném doslovu, by mohla být označena jako ‘druhý autor’. jedna z nejpodstatnějších podnětů k napsaní doslovu byl specifický jazyk používaný autorkou Hertou müllerovou, která popisuje obyčejné věci neobyčejným způsobem pomocí slov vyskytujících se v úplně neočekáváných významech a kontextech.
Źródło:
Przekłady Literatur Słowiańskich; 2017, 8, 1; 123-137
1899-9417
2353-9763
Pojawia się w:
Przekłady Literatur Słowiańskich
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
Refrakcje literatury czeskiej wrocławskich wydawnictw Afera i Książkowe Klimaty
„Refrakce” české literatury vratislavských nakladatelství Afera a Książkowe Klimaty
Czech literature „refractions” of the two Wroclaw’s publishing houses: Afera and Książkowe Klimaty
Autorzy:
Żygadło‑Czopnik, Dorota
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/486954.pdf
Data publikacji:
2014-10-01
Wydawca:
Wydawnictwo Uniwersytetu Śląskiego
Tematy:
szkoła manipulistów
refrakcja
patronat
przekład
wydawca
manipulační škola
refrakce
patronát
překlad
nakladatelství
manipulation school
refraction
patronage
translation
publisher
Opis:
Práce se zabývá teoretickým dílem translatologa André Lefevere, a aplikací jeho modelu v praktickém výzkumu. Základem práce je analýza činnosti dvou polských nakladatelství Afera a Książkowe Klimaty v kontextu děl Lefeverových. Nakladatelství Afera vzniklo v roce 2010 a Książkowe Klimaty v roce 2013, které za poslední rok vydalo 11 knih. Díky své činnosti dokážou seznamovat čtenářskou obec se zajímavými knihami pozoruhodných nových českých autorů. Samozřejmou podmínkou jejich práce je úzká a pečlivá spolupráce autorů a překladatelů s redaktory při přípravě textů se stejným ohledem na kvalitní grafickou úpravu. Díky tomu Afera a Książkowe Klimaty za dobu své existence získaly pověst vydavatele kvalitní beletristické literatury českého původu. Jejich cílovou skupinou jsou lidé, kteří se zabývají českou literaturu na vyšším stupni proto navrhovaná literatura je na jejich úroveň.
In this paper we consider the theoretical work of the translatologist André Lefevere and apply his model in practical study. Its focus is the analysis of the work of two Polish publishing houses: Afera and Książkowe Klimaty in the context of Lefevere’s work. The Afera Publishing House was created in the year 2010 and the Książkowe Klimaty Publishing House in 2013, in which year they published 11 books. Through their activity they familiarize many readers with interesting books by worth knowing new Czech authors. Their work depends on a very important condition — the close and careful cooperation of said authors with translators and editors during their text preparation process, as well as their commitment to very high quality graphic design. As a result, Afera and Książkowe Klimaty have managed to establish their fame as publishing houses proposing high quality literature of Czech origin. Their focus group is people who are interested only in the highest quality Czech literature, which is the reason why books they publish match their expectations so well.
Źródło:
Przekłady Literatur Słowiańskich; 2014, 5, 1; 149-159
1899-9417
2353-9763
Pojawia się w:
Przekłady Literatur Słowiańskich
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
Recepcja czeskiej literatury dziecięcej i młodzieżowej w Polsce po 1989 roku
Reception of Czech Literature for Children and Young Adults in Poland after 1989
Autorzy:
Żygadło-Czopnik, Dorota Renata
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/25180464.pdf
Data publikacji:
2022
Wydawca:
Wydawnictwo Uniwersytetu Śląskiego
Tematy:
recepce
překlad
překladatel
vydavatelská produkce
česká literatura pro děti a mládež v Polsku po roce 1989
recepcja
tłumaczenie
tłumacz
ruch wydawniczy
czeska literatura dla dzieci i młodzieży w Polsce po 1989
reception
translation
translator
publishing production
Czech literature for children and young adults in Poland after 1989
Opis:
The primary purpose of this publication is to describe the last thirty years, comparing and organizing the phenomena in the reception of Czech literature for children and young adults in Poland after 1989. The mutual Polish-Czech relations and the reconstruction of the Polish publishing system had a significant impact on the nature and intensity of this reception. The relations from the end of World War II to 1989 were limited by specific political, economic, and cultural conditions and controlled by the state institutions established for that purpose.
Tato studie se snaží popsat stav recepce české literatury pro děti a mládež v Polsku po roce 1989. Před více než 30 lety Polsko a Česká republika nastoupily na dráhu politické, sociální a ekonomické obnovy. Metamorfóza všech projevů společenského života zasáhla také kulturu a literaturu, včetně knih určených mladším a nejmladším příjemcům. Objevila se nová vydavatelství uvádějící na polský trh publikace českých autorů, kteří dříve zůstávali polskému čtenáři neznámí. Nakladatelství dodávají texty zajímavé nejen z hlediska obsahu, ale také formy, přizpůsobují svou nabídku měnícím se čtenářským preferencím. Za zdůraznění stojí, že se vydavatelství aktivně podílejí na výchově mladých generací, vkládají velké úsilí do toho, aby propagovala hodnotnou literaturu, včetně té české. Tyto nové fenomény týkající se českých knih pro děti a mládež dostupných v polských překladech jsou předmětem analýzy a interpretace této studie.
Źródło:
Przekłady Literatur Słowiańskich; 2022, 12; 1-31
1899-9417
2353-9763
Pojawia się w:
Przekłady Literatur Słowiańskich
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
Prowokacja czy metoda? O przekładzie literackim na język nierodzimy na tle poezji semantycznej Stefana Themersona
Provocation or Method? On Literary Translation into a Non-native Language against the Backdrop of Stefan Themerson’s Semantic Poetry
Provokace nebo metoda? O literárním překladu do rodilého jazyka na pozadí sémantické poezie Stefana Themersona
Autorzy:
Derdowska, Joanna
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/971887.pdf
Data publikacji:
2019-06-01
Wydawca:
Wydawnictwo Uniwersytetu Śląskiego
Tematy:
translation into non-native language
directionality
direction of translation
semantic poetry
translator studies
překlad do cizího jazyka
směrovost
směr překladu
sémantická poezie
překladatelská studia
Opis:
This article attempts to give literary translations into non-native languages not only permission and acceptance but justification and theoretical legitimacy. While referring to Stefan Themerson’s postulates of semantic poetry, it explores his philosophy of language to focus on the possible independence of the translator.
Zatímco literární tvorba v jazyce, který není rodným jazykem autora, je společensky akceptovaná a dokonce obdivovaná, překlad do takového jazyka (zejména pokud se jedná o překlad literární) je předmětem mnoha konzervativních norem. Tento článek se snaží nahlédnout na romantické paradigma národního jazyka jakožto posvátného média z kritického hlediska a zastavuje se u možných implikací koncepce sémantické poezie a „sémantického překladu“ Stefana Themersona, díky nimž se může překlad do cizího jazyka ukázat nejen jako omluvitelný a přijatelný, ale dokonce jako opodstatněný.
Źródło:
Przekłady Literatur Słowiańskich; 2019, 9, 2; 185-199
1899-9417
2353-9763
Pojawia się w:
Przekłady Literatur Słowiańskich
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
Překlady z literární tvorby Karola Wojtyły do češtiny
Translations of Literary Works by Karol Wojtyla into Czech
Autorzy:
Martinek, Libor
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/440930.pdf
Data publikacji:
2014
Wydawca:
Fundacja Naukowa Katolików Eschaton
Tematy:
Karol Wojtyła
papež Jan Pavel II
literární dílo
dramatické dílo
překlad
recepce
žánrový kontext
Karol Wojtyla
Pope John Paul II
literary work
drama
translation
reception
genre context
Papież Jan Paweł II
twórczość literacka
dramat
tłumaczenia
recepcja
kontekst gatunku
Opis:
Autor článku se zabývá recepcí beletristického i dramatického díla Karola Wojtyły (papeže Jana Pavla II.) v České republice, zejména překlady jeho literárního díla do češtiny. Zejména v souvislosti s návštěvou papeže Jana Pavla II. v Československu a v České republice byly přeloženy a vydány výbory z tvorby Karola Wojtyły. Tyto překlady autor charakterizuje a zařazuje do žánrového kontextu. V závěru článku autor poukazuje na to, značná část literární tvorby Karola Wojtyły, papeže Jana Pavla II., dosud do češtiny přeložena nebyla. Českého čtenáře tak čeká ještě nejedna příležitost k hlubšímu poznání výjimečné osobnosti papeže Jana Pavla II.
Autor artykułu zajmuje recepcją beletrystyki i dramatów Karola Wojtyły (papieża Jana Pawła II) w Republice Czeskiej, w szczególności przekładami jego dzieła literackiego na czeski. Zwłaszcza w związku z wizytą papieża Jana Pawła II w Czechosłowacji i w Republice Czeskiej przełożno i wydano wybory twórczości Karola Wojtyły. Te przekłady autor charakteryzuje i umieszcza w kontekście gatunku. W konkluzji artykułu autor wskazuje na to, że znaczna część literackiej twórczości Karola Wojtyły, papieża Jana Pawła II, dotąd nie została przełożona na czeski. Czeskiego czytelnika więc czeka jeszcze niejedna sposobność do głębszego poznania wyjątkowej osobowości papieża Jana Pawła II.
The author deals with the reception of fictional and dramatic works by Karol Wojtyla (Pope John Paul II.) in the Czech Republic, in particular with translations of his literary work into Czech. In connection with the visit of Pope John Paul II in Czechoslovakia and the Czech Republic selections from Karol Wojtyla’s works were translated and subsequently published.. In the present article these translations are described and placed in the genre context. In conclusion the author points out that many of the literary works of Karol Wojtyla, Pope John Paul II., have not yet been translated into Czech. So there will be still many opportunities for Czech readers to get a better knowledge and understanding of the exceptional mind and character of Pope John Paul II.
Źródło:
Religious and Sacred Poetry: An International Quarterly of Religion, Culture and Education; 2014, 2(6); 263-270
2299-9922
Pojawia się w:
Religious and Sacred Poetry: An International Quarterly of Religion, Culture and Education
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
Polskie wybory czeskiej prozy kobiecej w przekładach po 1989 roku
Polish Choices of Czech Female Prose in Translations after 1989
Polskę volby ceske zenske prozy v prekladech po roce 1989
Autorzy:
Żygadło-Czopnik, Dorota
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/487270.pdf
Data publikacji:
2018
Wydawca:
Wydawnictwo Uniwersytetu Śląskiego
Tematy:
Polish choices
Czech female prose
Pierre Bourdieu’s theory
translation
a translator
polske volby
ceska zenska próza
teorie Pierra Bourdie
preklad
prekladatel
Opis:
Ve studii se obzvlaśte zamerujeme na pritomnost tvorby ceskych spisovate- lek v Polsku po roce 1989. Ceska literatura znama v Polsku pochazi predevśim z per muzu. Dnes se situace meni. V nejnovejśi ceske literature se zensky hlas ozyva dm dal tim casteji. A je to rozhodny, silny hlas autorek, jejichz tvorba je v soucasnosti prekladana do polśtiny. V poslednich letech se prekladaji knihy ceskych autorek predevśim mladśi generace. Pri vyberu literatury prezentovane v Polsku hraje podstatnou roli kontext knizniho trhu, medii a „jazykoveho prumyslu“. Na zaklade teorie pole, kapitalu a habitu Pierra Bourdie je ve studii rec o roli prekladatele jako aktivniho agenta v literami komunikaci.
In the article we pay special attention to the presence of Czech female writing in Poland after 1989. The Czech literature which has been known in our country is primarily male writing. Today the situation is changing. In the latest Czech literature, women are becoming more and more significant. These are determined and strong female authors whose work is currently translated into Polish. In recent years, books by Czech female writers, particularly of a younger generation, have been translated. The context of the book market, the media and ‘the language industry’ are essential factors when choosing the presented literature. Based on Pierre Bourdieus theory of field, capital and habitus, the article is concerned with the role of a translator as an active agent in literary communication.
Źródło:
Przekłady Literatur Słowiańskich; 2018, 9, 1; 227-247
1899-9417
2353-9763
Pojawia się w:
Przekłady Literatur Słowiańskich
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
Poľské ekvivalenty slovenských záporných adjektív na -teľný v slovensko-poľskom paralelnom korpuse par-skpl-1.0
Equivalents of Slovak negative -teľný adjectives in Slovak-Polish parallel corpus par-skpl-1.0
Odpowiedniki słowackich zaprzeczonych przymiotników na -teľný w słowacko-polskim korpusie paralelnym par-skpl-1.0
Autorzy:
Ptak, Lenka
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/34655919.pdf
Data publikacji:
2023
Wydawca:
Akademia Humanistyczno-Ekonomiczna w Łodzi
Tematy:
comparative linguistics
word formation
parallel corpora
adjectives
suffixes
translation
językoznawstwo porównawcze
słowotwórstwo
korpus paralelny
przymiotniki
sufiksy
przekład
porovnávacia jazykoveda
slovotvorba
paralelný korpus
adjektíva
sufixy
preklad
Opis:
V príspevku sa venujeme deverbatívnym adjektívam, ktoré obsahujú význam možnosti a nemožnosti. V slovenčine sa tvoria sufixom -teľný, napríklad nedosiahnuteľný, nenahraditeľný, nenapodobiteľný, neoddeliteľný, rozpojiteľný, zameniteľný a v poľštine dominuje sufix -alny, napríklad dopuszczalny, niejadalny, nieporównywalny, niewidzialny, przesuwalny, wyleczalny. Ako vyplýva z predchádzajúcich analýz, slovenské deriváty s formantom -teľný sú početnejšie ako poľské deriváty s formantami -alny. Preto majú tieto deriváty rôzne ekvivalenty v poľštine. V príspevku bude prezentovaná analýza záporných adjektív na -teľný  a ich poľských ekvivalentov v slovensko-poľskom paralelnom korpuse par-skpl-1.0 a v dvojjazyčnom slovensko-poľskom slovníku, aby sa ukázali inovatívne možnosti alebo tiež medze paralelných korpusov.
Artykuł omawia problematykę przymiotników potencjalnych, czyli takich, które zawierają w swym znaczeniu składnik ‘(nie)może/(nie)można’. W opisywanych językach istnieją formanty główne, wykorzystywane w derywacji przymiotników o znaczeniu potencjalnym. Formantami głównymi są następujące sufiksy: w języku słowackim -teľný, np. nedosiahnuteľný, nenahraditeľný, nenapodobiteľný, neoddeliteľný, rozpojiteľný, zameniteľný, oraz w języku polskim -alny, np. dopuszczalny, niejadalny, nieporównywalny, niewidzialny, przesuwalny, wyleczalny. Jak wynika z przeprowadzonych wcześniej analiz, słowackie derywaty z formantem -teľný są liczniejsze niż formacje z -alny w języku polskim. Dlatego też w języku polskim derywaty te mają różne odpowiedniki. W artykule przedstawiono analizę konfrontatywną omawianych przymiotników w słowacko-polskim korpusie paralelnym par-skpl-1.0 oraz w słowniku dwujęzycznym, żeby pokazać innowacyjne możliwości albo też ograniczenia korpusów paralelnych.
The article focuses on a specific category of deverbal adjectives, which convey the notion of possibility/potentiality. These adjectives are characterized by high productivity and semantic compositionality, especially in the Slovak language. Their regular meaning is clearly expressed by specialized suffixes – the Slovak suffix -teľný: nedosiahnuteľný, nenahraditeľný, nenapodobiteľný, neoddeliteľný, rozpojiteľný, zameniteľný and the Polish suffix -alny: dopuszczalny, niejadalny, nieporównywalny, niewidzialny, przesuwalny, wyleczalny. The analysis shows that the number of Polish -alny adjectives recorded in dictionaries is smaller than Slovak -teľný adjectives. That is why in the Polish language these words have different equivalents. The selected adjectives are analysed on the basis of Slovak-Polish parallel corpus par-skpl-1.0 and a Slovak and Polish bilingual dictionary to show the innovative possibilities or limits of the parallel corpus.
Źródło:
Językoznawstwo; 2023, 18, 1; 117-130
1897-0389
2391-5137
Pojawia się w:
Językoznawstwo
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
Obraz literatury polskiej na Słowacji w tłumaczeniach Jozefa Marušiaka
The Picture of Polish Literature in Slovakia through Jozef Marušiak’s Translations
Obraz poľskej literatúry na Slovensku v prekladoch Jozefa Marušiaka
Autorzy:
Pojezdalová, Zuzana
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/486654.pdf
Data publikacji:
2016
Wydawca:
Wydawnictwo Uniwersytetu Śląskiego
Tematy:
Jozef Marušiak
poľská literatúra v slovenčine
literárny preklad
prekladateľ
recepcia prekladu
Polish literature in Slovak language
literary translation
translator
reception of translation
Opis:
V článku sa autorka venuje prekladateľskej činnosti Jozefa Marušiaka a jej recepcii na Slo‑ vensku. Prezentuje výber jeho prekladov z poľštiny do slovenčiny, ktoré najviac prispeli k for‑ movaniu obrazu poľskej literatúry na Slovensku. Autorka poukazuje na konkrétne prekladateľské postupy a stratégie, a tiež na kultúrny a literárny dialóg, ku ktorému jednotlivé preklady viedli. Článok zároveň prestavuje prierez Marušiakovou prekladovou tvorbou od jej začiatku až po súčasnosť. Snaží sa tak vystihnúť, akým spôsobom výber diel a preklady jednej osobnosti vedú k obohateniu prijímajúcej literatúry.
The paper deals with Jozef Marušiak’s translations and their reception in Slovakia. The author presents a selection of his translations from Polish into the Slovak language, which has mostly formed the picture of Polish literature in Slovakia. The author points out some specific translation strategies, as well as the cultural and literary dialogue, which the translations have led to. The article also maps the wide range of Marušiak’s translation works from the beginning up to the present. The aim of the paper is to capture how the choices and translations of one personality can enrich the receiving literature.
Źródło:
Przekłady Literatur Słowiańskich; 2016, 7, 1; 220-235
1899-9417
2353-9763
Pojawia się w:
Przekłady Literatur Słowiańskich
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł

Ta witryna wykorzystuje pliki cookies do przechowywania informacji na Twoim komputerze. Pliki cookies stosujemy w celu świadczenia usług na najwyższym poziomie, w tym w sposób dostosowany do indywidualnych potrzeb. Korzystanie z witryny bez zmiany ustawień dotyczących cookies oznacza, że będą one zamieszczane w Twoim komputerze. W każdym momencie możesz dokonać zmiany ustawień dotyczących cookies