Informacja

Drogi użytkowniku, aplikacja do prawidłowego działania wymaga obsługi JavaScript. Proszę włącz obsługę JavaScript w Twojej przeglądarce.

Wyszukujesz frazę "slovenská literatúra" wg kryterium: Wszystkie pola


Tytuł:
Literatura słowacka w Polsce w latach 2007—2013
Slovenská literatúra v Poľsku v rokoch 2007—2013
Slovak literature in Poland in years 2007—2013
Autorzy:
Buczek, Marta
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/487123.pdf
Data publikacji:
2014-07-01
Wydawca:
Wydawnictwo Uniwersytetu Śląskiego
Tematy:
słowacka literatura w tłumaczeniach
literatura słowacka w Polsce
przekład literacki
slovenská literatúra v preklade
slovenská literatúra v Poľsku
úmelecký preklad
Slovak literature in translation
Slovak literature in Poland
literary translation
Opis:
The author of the article describes in detail the Slovak literature which was translated in Poland in the years 2007—2013. In her article she also deals with contemporary Polish publishers market which publishes translations of „small”, „peripheral” literatures. She analyzes translation literature with view of its entry into a new literary context.
Autorka príspevku charakterizuje slovenskú literatúru, ktorá bola prekladana v Poľsku v rokoch 2007—2013. Vo svojom príspevku sa zaoberá súčasným poľským knižným trhom, ktorý zverejňuje preklady z „malých“, „periférnych“ literatúr. Podrobne analýzuje prekladovú literatúru z ohľadom na jej vstup do nového literarného kontextu.
Źródło:
Przekłady Literatur Słowiańskich; 2014, 5, 2; 163-176
1899-9417
2353-9763
Pojawia się w:
Przekłady Literatur Słowiańskich
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
Stereotypy w przekładzie słowackich opowiadań "Bajki dla niegrzecznych dzieci i ich troskliwych rodziców" Dušana Taragela
Stereotypy v preklade slovenských "Rozprávok pre neposlušné deti a ich starostlivých rodičov" Dušana Taragela
Stereotypes in the translation of Slovak short stories under the title "Fairy Tales for Naughty Children and Their Caring Parents" by Dušan Taragel
Autorzy:
Buczek, Marta
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/487127.pdf
Data publikacji:
2013-07-01
Wydawca:
Wydawnictwo Uniwersytetu Śląskiego
Tematy:
stereotyp i przekład
literatura słowacka
Dušan Taragel
Tomasz Grabiński
literatura słowacka w Polsce
Stereotyp a preklad
slovenská literatúra
slovenská literatúra v Poľsku
Stereotype and translation
Slovak literature
Slovak literature in Poland
Opis:
Marta Buczek, autorka článku zaoberá sa problémom stereotypov v knihe slovenského spisovateľa Dušana Taragela pod titulom "Rozprávky pre neposlušné deti a ich starostlivých rodičov" publikovanej v roku 1997. Článok sa zameriava na pôvodný text a jeho poľský preklad uverejnený v roku 2005, ktorého autorom je Tomasz Grabiński. Zbierka rozprávok Dušana Taragela je zaujímavý príklad použitia stereotypov v literatúre. Autor používa dobre známe stereotypy a núti ich k plneniu úloh v rozpore s ich základnou sémantikou, čo vedie k transformácii jednotlivých zložiek stereotypov a zahŕňa nové atypické štrukturálne vzťahy. Rozprávky Taragela uskutočňujú špecifickú hru so stereotypami pomocou žánru grotesky. Zaujímavé je ako sú tieto translatologické problémy riešené v preklade. Autorka článku sa snaží odpovedať na otázku, čí stereotypy sú prekladateľné do iných jazykov, čí sú prekladateľné v akte kultúrnej komunikácie.
The author of the article raises the problem of stereotypes in the Slovak collection of short stories book under the title "Fairy Tales for Naughty Children and Their Caring Parents" (1997) written by Dušan Taragel. The article focuses on the original text and its Polish translation by Tomasz Grabiński published in 2005. Dušan Taragel‘s short stories are an interesting example of using stereotypes in literature. He uses and forces well known sterotypes to perform tasks inconsistent with their basic semantics which leads to a transformation of the individual components of the stereotype and includes the new atypical structural relationships. Taragel’s short stories undertake a peculiar play with stereotypes using of the genre of the grotesque. An interesting matter is how the Polish translation deals with this and is carried out at all levels play. The article tries to answer the question if stereotypes may be translatable into the second language when the code changes, if they can be translatable in an act of cultural communication.
Źródło:
Przekłady Literatur Słowiańskich; 2013, 4, 1; 224-240
1899-9417
2353-9763
Pojawia się w:
Przekłady Literatur Słowiańskich
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
O najstarszych polskich przekładach literatury słowackiej
O najstarsich polskych prekladoch slovenskej literatury
About the Oldest Polish Translations of Slovak Literature
Autorzy:
Spyrka, Lucyna
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/487195.pdf
Data publikacji:
2018
Wydawca:
Wydawnictwo Uniwersytetu Śląskiego
Tematy:
translation
history
Slovak literature
Polish literature
translator
preklad
dejiny
slovenska literatura
polska literatura
prekladatel
Opis:
Studia vychadza z navrhnuteho J. Jarniewiczom clenenia postoją prekla- datelov na zakonodarcov a vel'vyslancov. Polske preklady slovenskej literatury spravidla existuju v ulohe zastupcu póvodnej literatury a kultury. Okolnosti suvisiace so vznikom alebo zverejnenim najstarsich polskych prekladov tejto literatury: l'udovej piesne, ktora je castou romanu J. Rostworowskeho Zamek na Czorsztynie, romanu J. Kalinciaka Restavra- cia v preklade P. Stalmacha a dramy J. Gregora Tajovskeho Matka prelozenej F. Gwiżdżom ukazuju, ze motlvy, ktorymi sa riadili tito prekladatelia, azda neboli spojene iba s pocitom misie a tuzbou byt velvyslancom prelozeneho diela, autora a póvodnej literatury
The article refers to J. Jarniewicz’s concept of two types of translators attitude: legislator and ambassador. Polish translations of Slovak literature generally exist as a representative of the original literature and culture. Circumstances of creating and publication of the oldest Polish translations of this literature: a folk song, part of J. Ros- tworowski’s novel Zamek na Czorsztynie, a novel by J. Kalinciak Restavracia translated by P. Stalmach and a drama Matka by J. Gregor Tajovsky translated by F. Gwiżdż, shows the motives behind these translators probably were not necessarily associated only with the mission and with the desire to be an ambassador of a translated work, author and primary literature.
Źródło:
Przekłady Literatur Słowiańskich; 2018, 9, 1; 183-200
1899-9417
2353-9763
Pojawia się w:
Przekłady Literatur Słowiańskich
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
Aktuální podoby slovenského biografického románu (s přihlédnutím k českému kontextu)
Current forms of the Slovak biographical novel (taking into account the Czech context)
Autorzy:
Machala, Lubomír
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/50687115.pdf
Data publikacji:
2023
Wydawca:
Uniwersytet im. Adama Mickiewicza w Poznaniu
Tematy:
biografický román
aktuální podoba
slovenská literatura
český kontext
biographical novel
current form
Slovak literature
Czech context
Opis:
Stať vychází z tezí o konjunktuře biografických románů ve slovenské a české literatuře v uplynulé dekádě. Jedním z cílů článku je prověřit podloženost uvedených názorů. Po rámcové inventuře, kdo a čím přispěl do množin českých a slovenských biografických románů od dvacátých let dvacátého století do začátku dvacátých let století jedenadvacátého, je detailnější pozornost věnována aktuálním podobám slovenského prozaického románu, tedy třem knihám jej reprezentujícím. Konkrétně titulům Ľ. Juríka Alexander Dubček, S. Lavríka Nedeľné šachy s Tisom a D Fulmekové Konvália. Jejich interpretační analýzy ústí v identifikaci, co mají společného a v určení jejich specifických rysů i přínosu pro slovenskou literaturu. V závěru je konstatováno, že v Česku se nepotvrdila teze o konjunktuře dotyčného žánru v nedávné době, protože autorský zájem o něj setrval zhruba na dřívější úrovni. Nezpochybnitelný je však nárůst biografií různého pojetí, tedy nejen beletristických, ale i literárněfaktických, publicistických či odborných. Na Slovensku ovšem stejné období přineslo výrazně více biografických románů. Nejde však jen o kvantitu, přinejmenším prózám vybraným k důkladnější reflexi se dostalo většinou až mimořádně uznalého ohlasu, který provedené kritické interpretační analýzy v zásadě potvrdily.
The article is based on theses about the conjuncture of biographical novels in Slovak and Czech literature in the past decade. One of the goals of the article is to check the validity of the stated opinions. After a general inventory of who and what contributed to the collections of Czech and Slovak biographical novels from the 1920s to the beginning of the 21st century, more detailed attention is paid to the current forms of the Slovak prose novel, i.e. to three books representing it. Specifically, the titles of Ľ. Juríka Alexander Dubček, S. Lavríka Nedeľné šachy s Tisom and D. Fulmekové Konvália. Their interpretive analysis leads to the identification of what they have in common and the determination of their specific features and contribution to Slovak literature. In the conclusion, it is stated that in the Czech Republic, the thesis about the conjuncture of the genre in question has not been confirmed in recent times, because the author’s interest in it has remained roughly at the previous level. However, the increase in biographies of various concepts, i.e. not only fiction, but also literary-factual, journalistic or professional, is indisputable. In Slovakia, however, the same period brought significantly more biographical novels. However, it is not just about the quantity, at least the proses selected for more thorough reflection mostly.
Źródło:
Bohemistyka; 2023, 23, 3; 410-434
1642-9893
Pojawia się w:
Bohemistyka
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
Rola Instytutu Mikołowskiego w upowszechnianiu przekładów literatury słoweńskiej w Polsce w ostatnich latach
The Mikołowski Institute’s Role in Promoting Slovenian Literature in Poland in the last years
Vloga Mikolovskega inštituta v razširjanju prevodov slovenskega leposlovja na Poljskem v zadnjih letih
Autorzy:
Gawlak, Monika
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/486648.pdf
Data publikacji:
2016
Wydawca:
Wydawnictwo Uniwersytetu Śląskiego
Tematy:
Slovenska literatura na Poljskem
Mikolovski inštitut
Pierre Bourdieu
simbolični kapital
Slovenian literature in Poland
The Mikołowski Institute
symbolic capital
Opis:
Prispevek se nanaša na slovenske literarne publikacije, ki jih je v letih 2012—2015 redno izdajal Mikolovski inštitut Rafała Wojaczka. Obravnava vloge založniških hiš pri spodbujanju prevajanja periferne literature, pri čemer se opira na teorijo družbenih polj Pierra Bourdieuja. Avtorica opozarja na mehanizme in motivacijo za nastajanje teh publikacij — tako na strani založnika kot prevajalca. Loti se tudi vprašanja skrbi za zunanjo podobo prevodne publikacije ter prisotnosti oz. odsotnosti paratekstov. Povečanje zanimanja za nišno literaturo (vključno s tujo) je nedvomno posledica illusia (Bourdieu), torej verovanja v pomen literarne, prevajalske in založniške dejavnosti ter njenih estetskih in družbenih učinkov. Taka zavest je prisotna med člani Mikolovskega inštituta in drugimi, ki so vključeni v založniški proces (npr. prevajalci). Zato si Mikolovski inštitut za svoje zanimanje za tujo in (z gledišča literarnega polja prejemniške literature) periferno književnost, poskus transferja simboličnega kapitala slovenskih ustvarjalcev ter za svojo relativno avtonomijo na področju založništva zasluži vse priznanje.
This article focuses on the dissemination of Slovenian literature in Polish by the Rafał Wojaczek Institute in Mikołów between 2012 and 2015. The author approaches the role of publishers in promoting literatures that are viewed from the Polish perspective as marginal using Pierre Bourdieu’s theory of social fields. She points to the mechanisms and motivations of both the publisher and the translators, addresses issues related to graphic design, and examines the impact of paratextuality. The appreciation of non -mainstream literatures, including translations, stems from Bourdieu’s notion of illusio, a belief shared by the Institute’s staff and the team supporting the publishing process (i.e. translators) in the value of literature, translation and publishing, and their aesthetic and social impacts. The interest of the Mikołowski Institute in propagating fringe literatures, its attempts to transfer symbolic Slovenian capital into Polish and its relative autonomy in the publishing market are well worth noting.
Źródło:
Przekłady Literatur Słowiańskich; 2016, 7, 2; 167-179
1899-9417
2353-9763
Pojawia się w:
Przekłady Literatur Słowiańskich
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
Słowacka proza naturyzmu w polskich przekładach - strategie wyboru i translacji w zmieniającej się perspektywie kulturowej drugiej połowy XX wieku
Slovenska proza naturizmu v polskych prekladoch — strategie vyberu a prekladu v meniacej sa kulturnej perspektive druhej polovice dvadsiateho storocia
Slovak Naturalist Prose in Polish Translations — Strategies for Selection and Translation in the Changing Cultural Perspective of the Second Half of the Twentieth Century
Autorzy:
Buczek, Marta
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/487274.pdf
Data publikacji:
2018
Wydawca:
Wydawnictwo Uniwersytetu Śląskiego
Tematy:
literary translation
Slovak naturalist prose
Slovak literature in Polish translation
literarny preklad
slovenska próza naturizmu
slovenska literatura v polskom preklade
Opis:
Autorka prispevku analyzuje polske preklady slovenskej prózy naturizmu, ktory je v primarnom horizonte vel'mi zaujimavym fenomenom a najcastejsie sa preklada do polstiny. Autorka sa zameriava na reprezentativne preklady, strategie vyberu textov na preklad a strategie prekladania naturizmu v meniacej sa kulturnej perspektive druhej polovice 20. storocia. Historicka a kulturna situacia, historicka vzdialenost’ medzi ori- ginalmi a ich prekladmi ma najvaćśi vplyv na vyber textov, ale aj na strategie, ktore si prekladatelia vyberaju pocas procesu prekladu. Z hladiska kultury a literatury sa v Polsku v roku 1956 objavila slovenska próza naturizmu vo velmi sirokom zastupeni, ale neo- vplyvnila prijemcov a nemala moznost ovplyvnit’ vyvoj prijimajucej literatury. Autorka clanku sa snazi odpovedat na otazku, ake boli toho priciny.
The author of the article analyses Polish translations of the Slovak naturalist prose which is a very interesting phenomenon at the primary horizon and appears to be the most frequently translated into Polish. The author concentrates on the represen- tative translations, strategies of selection and strategies of translation of the naturalism in the changing cultural perspective of the second half of the twentieth century. Historical and cultural situation, historical distance between the originals and their translations has the biggest influence for the selection of the texts but also for the strategies which translators choose during the process of translation. In the perspective of cultural and literature turn in Poland in 1956, Slovak naturalist prose had the chance to appear in the second horizon but it did not affect recipients and did not have the possibility to impact the development of the receiving literaturę. The author of the article tries to explain the reasons for that.
Źródło:
Przekłady Literatur Słowiańskich; 2018, 9, 1; 201-226
1899-9417
2353-9763
Pojawia się w:
Przekłady Literatur Słowiańskich
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
Słowacki klimat Europy Środkowej w Polsce
Slovenská klíma Strednej Európy v Poľsku
The Slovak climate of Central Europe in Poland
Autorzy:
Buczek, Marta
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/487249.pdf
Data publikacji:
2015
Wydawca:
Wydawnictwo Uniwersytetu Śląskiego
Tematy:
umelecký preklad
súčasná slovenská literatúra
slovenská literatúra v Poľsku
Pavel Vilikovský
Pavol Rankov
Rudolf Chmel
Tomasz Grabiński
Jacek Bukowski
vydavateľstvo Książkowe Klimaty
literary translation contemporary Slovak literature
Slovak literature in Poland
Pavol Vilikovský
publishing house Książkowe Klimaty
przekłady współczesnej literatury słowackiej
literatura słowacka w Polsce
wydawnictwo Książkowe Klimaty
Opis:
Príspevok autorky Marty Buczek sa týka slovenskej literatúry preloženej do poľského jazyka v posledných rokoch 2013 a 2014. Autorka sa zaoberá problémom prekladu súčasnej slovenskej literatúry, ktorá skúma problematiku stredoeurópskej totožnosti v stredoeurópskom priestore. Uvažuje o slovenských dielach a ich recepcii v poľskom horizonte čitateľov. Podrobne analyzuje preklady, ktoré v poľskom priestore plnia úlohu mediácie, podporujú porozumenie a pochopenie medzi dvoma kultúrami patriacimi ku spoločnému stredoeurópskemu kruhu. Posledné poľské preklady slovenskej súčasnej literatúry, medzi ktoré patria prózy Pavla Rankova, Pavla Vilikovského a eseje Rudolfa Chmela, dopĺňajú v poľskom priestore znalosť slovenskej kultúry, literatury a dejín. Taktiež zvyšujú povedomie poľského čitateľa, jeho citlivosť a schopnosť vnímania innej a rôznorodej kultúry. Inšpirujú skúmanie a objavovanie nových významov rôznorodého stredoeurópskeho sveta.
The article concerns Slovak literature translated into Polish in recent years, 2013 and 2014. The author focuses on the problem of the translation of contemporary Slovak literature that examines the issue of Central European identity in Central Europe. She considers the latest Slovak literary works and their reception in the Polish horizon, as well as analyses translations which in the Polish horizon play the role of mediation, and promote understanding between two cultures belonging to the common Central European circle. Recent translations of contemporary Slovak literature, including Pavol Rankov, Pavel Vilikovský, Rudolf Chmel, compliment the knowledge about Slovak culture, literature and history among Polish readers. They also raise their awareness for diverse sensitivity and ability of perception. They also inspire exploration and search for new meanings.
Źródło:
Przekłady Literatur Słowiańskich; 2015, 6, 2; 155-166
1899-9417
2353-9763
Pojawia się w:
Przekłady Literatur Słowiańskich
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
Komentarz do bibliografii przekładów literatury słowackiej w Polsce w 2015 roku
A commentary on the bibliography of Slovak literary translations in Poland in 2015
Komentár k bibliografii prekladov slovenskéj literatúry v Poľsku v 2015 roku
Autorzy:
Buczek, Marta
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/487076.pdf
Data publikacji:
2016
Wydawca:
Wydawnictwo Uniwersytetu Śląskiego
Tematy:
slovenská literatúra v Poľsku
umelecký preklad
Pavol Rankov
Peter Krištúfek
Maroš Krajňak
Jana Beňová
Radovan Brenkus
Pavol Hudák
Slovak literature in Poland
literary translation
Jana Beňova
Opis:
Autor článku skúma najnovšie preklady slovenskej literatúry v Poľsku v roku 2015. Medzi veľmi dobrých a známych slovenských autorov, ktorých preklady boli nedávno publikované, patria súčasní a moderní predstavitelia mladej generácie (Pavol Rankov, Peter Krištúfek, Maroš Krajňak, Jana Beňová) a staršej generácie (Pavel Vilikovský, Daniela Kapitáňová). Ich knihy boli veľmi dobre prijaté poľskými príjemcami a to vedie k tomu, že slovenská literatúra v Poľsku je čítaná s rastúcim záujmom. Tento článok berie do úvahy aj poľské preklady slovenskej poézie. Z prieskumu vyplýva neustále znižovanie počtu prekladov tohto druhu literatúry. V roku 2015 boli publikované len tri malé antológie poézie. Týmto spôsobom slovenskú poéziu zastupuje niekoľko menej známych miestnych básnikov (Radovan Brenkus a Pavol Hudák).
The author of the article considers the latest translations of Slovak literature in Poland in 2015. Among very well -known and valued Slovak authors whose translations have been published recently are contemporary and modern authors of the younger generation (Pavol Rankov, Peter Krištúfek, Maroš Krajňak, Jana Beňova) and the older generation (Pavel Vilikovský, Daniela Kapitáňová). Their books were very well received by Polish recipients and it occurs that Slovak literature in Poland is read with steadily growing interest. The article concerns Polish translations of Slovak poetry as well. The survey shows a decreasing number of translations of this kind of literature. In 2015 only three small anthologies of poetry were published. In this way, Slovak poetry was represented by a few local poets (Radovan Brenkus and Pavol Hudák).
Źródło:
Przekłady Literatur Słowiańskich; 2016, 7, 2; 131-144
1899-9417
2353-9763
Pojawia się w:
Przekłady Literatur Słowiańskich
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
Danuty Abrahamowicz szkoła przekładu
Danuta Abrahamowicz’s school of translation
Danuta Abrahamowicz a jej škola prekladu
Autorzy:
Buczek, Marta
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/486823.pdf
Data publikacji:
2016
Wydawca:
Wydawnictwo Uniwersytetu Śląskiego
Tematy:
literárny preklad
slovenská literatúra v poľskom preklade
Danuta Abrahamowicz
poľská literatúra na Slovensku
poľské a slovenské literárne kontakty
translation
Slovak literature in Polish translation
Polish literature in Slovakia
Polish and Slovak literary contacts
Opis:
Autora príspevku sa zameriava na konkrétnu školu prekladu, ktorej základy formulovala v slovakistickom prostredí druhej polovice 20. storočia známa poľská prekladateľka slovenskej literatúry Danuta Abrahamowicz. V príspevku sa definujú všetky aspekty prekladateľskej činností Abrahamowicz. Výskumy v rámci literárnej vedy, kritická, publikačná, redakčná a prekladateľská činnosť, všetky tieto vystúpenia ukazujú jej metódu vnímania prekladu a zdôrazňujú spôsoby, ktorými Abrahamowicz ho implementuje v novy horizont príjmu, aby sa stal faktom prijímajúcej kultúry.
The author of the article focuses on the specific school of translation formulated by the well‑known Polish translator of Slovak literature, Danuta Abrahamowicz in the Slovak environment of the second half of the 20th century. The article defines all aspects of Abrahamowicz’s translatological activities. Her literary studies, critical, publishing, editorial and translation activity are examined in the article and finally, the article shows the ways in which Abrahamowicz perceived translation and the various ways of implementing it in a new horizon of reception to become a fact of the target culture.
Źródło:
Przekłady Literatur Słowiańskich; 2016, 7, 1; 202-219
1899-9417
2353-9763
Pojawia się w:
Przekłady Literatur Słowiańskich
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
Słowacka literatura współczesna w polskim horyzoncie odbioru w 2016 roku
Slovenská súčasná literatúra v poľskom prijímajúcom horizonte v 2016 roku
Slovak Contemporary Literature in the Polish Horizon of Reception in the Year 2016
Autorzy:
Buczek, Marta
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/971910.pdf
Data publikacji:
2017-12-31
Wydawca:
Wydawnictwo Uniwersytetu Śląskiego
Tematy:
Slovenská literatúra v poľských prekladoch
literárny preklad
Monika Kompaníková
Maroš Krajňak
Silvester Lavrík, Radovan Brenkus
združenie žien Aspekt
Klub slovenských prozaičiek Femina
Slovak literature in Polish Translations
Literary Translation
Silvester Lavrík
Radovan Brenkus, Association of Women Writters Aspekt
Club Femina
Opis:
Autorka príspevku charakterizuje slovenskú literatúru preloženú do poľštiny v 2016 roku. Podrobne analyzuje preklady románov Piata loď Moniky Kompaníkovej (v poľskej verzií Piąta łódź), Informácia Maroša Krajňaka (v poľskom preklade Informacja) a Zu Silvestra Lavríka (v preklade Zu), a taktiež preklady vydavateľstva Aabilion antológii slovenskej literatúry Portrety z bliska a Tu i teraz v edičnej príprave Marty Pelinko, v ktorých sa nachádzajú texty Radovana Brenkusa, Ľudovíta Petrašky, Petera Karpinského, Martina Vlado a spisovateliek združenia žien Aspekt a Klubu slovenských prozaičiek Femina, medzi inými márie Bátorovej, Jany Bodnárovej, Etely Farkašovej, Jany Juráňovej, Heleny Dvořákovej, Rút Lichnerovej, Evy Maliti Fraňovej. Autorku príspevku zaujíma prijate slovenskej súčasnej literatúry v sekundárnom (prijímajúcom) horizonte.
The author of the paper characterizes Slovak literature translated into Polish in 2016. She analyzes in detail the translations of Slovak prose Piata loď by Monika Kompaníkova (in the Polish version Piąta łódź), Informácia by Maroš Krajňák (Informacja) and Zu by Silvster Lavrík (Zu). She also interprets Polish translations of Slovak prose in anthologies Portrety z bliska and Tu i teraz, which include the prose of Radovan Brenkus, Ľudovít Petraško, Peter Karpinský, Martin Vlado and women writers from the associations Aspekt and Femina, among others, Mária Bátorová, Jana Bodnárová, Etela Farkašová, Jana Juráňová, Helena Dvořáková, Rúth Lichnerová, Eva Maliti Fraňová. The author of the paper is interested in reception of Slovak contemporary literature in the secondary horizon.
Źródło:
Przekłady Literatur Słowiańskich; 2017, 8, 2; 141-156
1899-9417
2353-9763
Pojawia się w:
Przekłady Literatur Słowiańskich
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł

Ta witryna wykorzystuje pliki cookies do przechowywania informacji na Twoim komputerze. Pliki cookies stosujemy w celu świadczenia usług na najwyższym poziomie, w tym w sposób dostosowany do indywidualnych potrzeb. Korzystanie z witryny bez zmiany ustawień dotyczących cookies oznacza, że będą one zamieszczane w Twoim komputerze. W każdym momencie możesz dokonać zmiany ustawień dotyczących cookies