Informacja

Drogi użytkowniku, aplikacja do prawidłowego działania wymaga obsługi JavaScript. Proszę włącz obsługę JavaScript w Twojej przeglądarce.

Wyszukujesz frazę "Slovak" wg kryterium: Temat


Wyświetlanie 1-5 z 5
Tytuł:
Koncepcja przekładu L’ubomíra Feldka w kontekście słowackiej myśli przekładoznawczej
L’ubomír Feldek’s concept of translation in the context of the Slovak translatological thoughts
Autorzy:
Spyrka, Lucyna
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/486930.pdf
Data publikacji:
2016
Wydawca:
Wydawnictwo Uniwersytetu Śląskiego
Tematy:
the theory of translation
Slovak translatology
Ľubomír Feldek
history of translation
Opis:
V Poľsku slovenské myslenie o preklade je spájané predovšetkým s koncepciou Antona Popoviča a jeho školou prekladu. Článok načrtáva dejiny vývoja umeleckého prekladu a mys‑ lenia o preklade na Slovensku a následne popisuje zakladajúcu sa na praktických skúsenostiach koncepciu prekladateľa a kritika prekladu, básnika Ľubomíra Feldeka. Feldek takisto ako Popovič, považoval preklad za formu komunikácie. Podčiarkoval nasmerovanie na otázky recepcie. Svoje názory uviedol v knihe Z reči do reči (1977), ktorá sa stretla s veľkým záujmom medzi slo‑ venskými bádateľmi a teoretikmi prekladu. Článok uvádza polemické a kritické ohlasy ako aj akceptujúce a chváliace reakcie, ktoré odzneli vo chvíli uverejnenia Feldekovej knihy, a neskoršie komentáre až k najnovším, ktoré mapujú miesto názorov básnika — prekladateľa v slovenskej translatológii.
In Poland, Slovak translatological thought is mainly associated with the concepts of Anton Popovič and his school of translation. The article presents an overview of the history of the de‑ velopment of translation and translation studies in Slovakia, and then discusses the poet L’ubomír Feldek’s concept based on his practical experiences as an interpreter and critic of translation. Feldek, like Popovič treats translation as a form of communication, emphasizing a focus on the issues of reception. He presented his conception in the book Z reči do reči (1977), which was met with great interest by Slovak theoreticians of translation. The article presents the polemical and critical opinions and acceptance and praise which were formulated at the time of the publication of the Feldek’s book, and the comments subsequent to the most recent controversy, which document the place of the views of the poet — translator in Slovak translatology.
Źródło:
Przekłady Literatur Słowiańskich; 2016, 7, 1; 64-77
1899-9417
2353-9763
Pojawia się w:
Przekłady Literatur Słowiańskich
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
Polskie przekłady dramatu słowackiego w latach 1990—2005
Poľské preklady slovenskej drámy v rokoch 1990—2005
Polish translations of slovak drama between 1990—2005
Autorzy:
Spyrka, Lucyna
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/487070.pdf
Data publikacji:
2009-10-01
Wydawca:
Wydawnictwo Uniwersytetu Śląskiego
Tematy:
przekład
kultura
literatura słowacka
dramat
teatr
translation
culture
Slovak literature
drama
theatre
Opis:
Prehľad prekladov slovenskej drámy v Poľsku v rokoch 990—2005 berie do úvahy dve oblasti obehu dramatického textu: jednak divadelnú, a jednak literárnu oblasť ako dva priestory priameho styku príjemcu s textom preloženého dramatického diela. V uvedenom obdobi preklady slovenskej drámy boli iba zriedkavo inscenované poľskými divadlami, pričom prevládajú v tomto počte inscenácie rozhlasových hier. Príčinou je nedostatok prekladov slovenskej drámy do poľštiny. Preklady, ktoré vznikli pred rokom 1989, neboli uverejnené v tlači, zmizli v prekladateľských archívoch a dnes nie sú pristupné režisérom. Od začiatku 90. rokov tlačou vyšli preklady len štyroch slovenských hier, ktoré takisto neboli inscenované profesionálnymi divadlami. Preto priama prítomnosť slovenskej dramatickej tvorby v Poľsku je skoro nulová, pričom iba v malej miere je to spôsobené prekladateľovým výberom diela na prevod alebo kvalitou prekladu — výsledkom prekladateľových rozhodnutí počas procesu translácie. Dôležitou príčinou, no aj následkom neprítomnosti slovenských hier na poľských javiskach je skutočnosť, že poľský príjemca o slovenskej dráme a divadle vie len veľmi málo.
The review of polish translation of slovak drama between 1990—2005 regards two areas of dramatic text’s circulation. They are: scenic area and literatury area, which are also two spaces for direct contact between recipient and a text of a drama’s translation. During an indicated time slovak drama were staged by polish theatres seldom, stagings of radio-plays were dominated. The reason is in insufficiency of slovak drama’s translations in polish. Translations from before 1989 weren’t published, they loos at translators’s archives and now stage managers haven’t approach to them. From the beginning of 90. years only four translations of slovak drama were published. They also weren’t staged by polish profesional theatres. The direct presence of slovak drama in Poland is almost zero. This situation is only slightly owing by translators’s decision about a text to translating. It’s also slightly owing by a quality of translations like a final effect of a translators’s choices during his work. The minimal knowlegde of polish recipient anout slovak drama and theatre is also very important agent.
Źródło:
Przekłady Literatur Słowiańskich; 2009, 1, 1; 183-195
1899-9417
2353-9763
Pojawia się w:
Przekłady Literatur Słowiańskich
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
O najstarszych polskich przekładach literatury słowackiej
O najstarsich polskych prekladoch slovenskej literatury
About the Oldest Polish Translations of Slovak Literature
Autorzy:
Spyrka, Lucyna
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/487195.pdf
Data publikacji:
2018
Wydawca:
Wydawnictwo Uniwersytetu Śląskiego
Tematy:
translation
history
Slovak literature
Polish literature
translator
preklad
dejiny
slovenska literatura
polska literatura
prekladatel
Opis:
Studia vychadza z navrhnuteho J. Jarniewiczom clenenia postoją prekla- datelov na zakonodarcov a vel'vyslancov. Polske preklady slovenskej literatury spravidla existuju v ulohe zastupcu póvodnej literatury a kultury. Okolnosti suvisiace so vznikom alebo zverejnenim najstarsich polskych prekladov tejto literatury: l'udovej piesne, ktora je castou romanu J. Rostworowskeho Zamek na Czorsztynie, romanu J. Kalinciaka Restavra- cia v preklade P. Stalmacha a dramy J. Gregora Tajovskeho Matka prelozenej F. Gwiżdżom ukazuju, ze motlvy, ktorymi sa riadili tito prekladatelia, azda neboli spojene iba s pocitom misie a tuzbou byt velvyslancom prelozeneho diela, autora a póvodnej literatury
The article refers to J. Jarniewicz’s concept of two types of translators attitude: legislator and ambassador. Polish translations of Slovak literature generally exist as a representative of the original literature and culture. Circumstances of creating and publication of the oldest Polish translations of this literature: a folk song, part of J. Ros- tworowski’s novel Zamek na Czorsztynie, a novel by J. Kalinciak Restavracia translated by P. Stalmach and a drama Matka by J. Gregor Tajovsky translated by F. Gwiżdż, shows the motives behind these translators probably were not necessarily associated only with the mission and with the desire to be an ambassador of a translated work, author and primary literature.
Źródło:
Przekłady Literatur Słowiańskich; 2018, 9, 1; 183-200
1899-9417
2353-9763
Pojawia się w:
Przekłady Literatur Słowiańskich
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
Przekład udomowiony — przekład wyobcowany
Preklad zdomácnený — preklad odcudzený
Domesticated translation — foreignizated translation
Autorzy:
Spyrka, Lucyna
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/486676.pdf
Data publikacji:
2011-01-01
Wydawca:
Wydawnictwo Uniwersytetu Śląskiego
Tematy:
przekład udomowiony
przekład wyobcowany
polsko-słowacka komunikacja międzyliteracka
domesticated translation
foreignizated translation
Polish — Slovak interliterature communication
Opis:
V teórii prekladu zakotvili pojmy domestikovaného alebo zdomácneného a odcudzeného prekladu. Tieto pojmy sa používajú na pomenovanie prekladových stratégií, s ktorých prvá znamená približovanie autora k čitateľovi a druhá naopak — približovanie čitateľa k autorovi. Výmenne sa používajú pojmy: exotizácia a naturalizácia v preklade. O preklade je možné uvažovať ako o procese alebo ako o produkte. Zdomácnenie a odcudzenie sa môžu vnímať aj ako sociálne pojmy, ktoré sa vzťahujú na fungovanie prekladu v prijímajúcej kultúre. Z tohoto pohľadu zdomácnenie nie je totožné s domestikáciou a si zakladá na zapojení sa diela do tradícii prijímajúcej literatúry pri takých istých princípoch, pri akých sa aktivizujú diela domácej literatúry, pričom je to sprevádzané doplňovaním prijímajúcej kultúry o text, ktorý intenzívne ovplyvňuje jej vývoj; odcudzenie zase znamená odstránenie s prijímajúcej kultúry prekladu, ktorý už v tejto kultúre bol zdomácnený, fungoval v nej ako hosť alebo ktorý v prijímajúcej literatúre vôbec sa neprejavil, aj keď bol uverejnený. Zvolená stratégia prekladu a jeho kvalita nie vždy rozhodujú o zdomácnení alebo odcudzení translatu v sekundárnej kultúre. O zdomácnení hlavne rozhoduje dopyt v prijímajúcej kultúre po danom texte. O odcudzení môžu rozhodnúť prekladateľské chyby, no aj riad faktorov, ktoré zostávajú mimo textu diela a nezávisia od prekladateľa. V článku boli ukázané prípady zdomácnenia a odcudzenia prekladu, hlavne v poľsko-slovenskej medziliterárnej komunikácii.
In the theory of translation rooted terms: domesticated translation — foreignizated translation, They are used as the name of the translation strategies. The first of them consits in bringing the author to the reader; the second one — inversely — consists in bringing teh reader to the author. As a replacement are used the terms: exotic and naturalisation in translation. Tranlsation can be seen as a process and a product. Domestication and foreignization also can be understood as the concept of social, whoch relate to existence of tranlsation in the host culture.In this context domestication is not synonymous with acquaintance and it is inclusion of the work in the tradition of the host literature under the same conditions under which literary works are subject to activation of native with complementary the host culture of the text which intensive impacts on its development. Foreignization means the removal of the host culture of the translation, which had already been domesticated in this culture or which was in a situation of translation — guest or which never existed in the host literature, although it has been published. Choice strategy, nor the quality of translation is not always decide od the domestication and foreignization of translation in the host culture. The domestication largely determines the need for the secondary culture of the text. The foreignization may be come with errors in tranlsation but also with a number of factors, which are outside the lyric, independent of the interpretation. The article discusses the specific cases of domestication and foreignization of translation, mainly in Polish — Slovak interliterature communication.
Źródło:
Przekłady Literatur Słowiańskich; 2011, 2, 1; 251-265
1899-9417
2353-9763
Pojawia się w:
Przekłady Literatur Słowiańskich
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
Bliskość kulturowa a przekład w obrębie literatury polskiej i słowackiej
Kultúrna blízkosť a preklad v okruhu poľskej a slovenskej literatúry
The proximity of culture and literary translation within Polish and Slovak
Autorzy:
Spyrka, Lucyna
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/486810.pdf
Data publikacji:
2012-10-01
Wydawca:
Wydawnictwo Uniwersytetu Śląskiego
Tematy:
przekład
bliskość kulturowa
kultura polska i słowacka
literatura
recepcja
translacia
kultúrna blízkosť
poľská, slovenská kultúra
literatúra
literárna recepcia
translation
cultural proximity
Polish, Slovak culture
literature
reception
Opis:
Translatologický výskum spravidla sa sústreďuje na problémoch spojených s prekladom v okruhu jazykov a kultúr priemerne vzdialených. Vo všeobecnom presvedčení Poliakov slovenská kultúra je poľskej blízka. Podľa najnovších antropologických koncepcií ako kultúru blízku sa považuje takú, ktorá v prijímacom okruhu je dobré známa a akceptovaná a vzhľadom na stupeň záujmu o ňu zostáva v centrálnom postavení v porovnaní s ostatnými cudzími kultúrami. Slovenská kultúra je v Poľsku malo známa, nie je o ňu záujem, dá sa teda povedať, že je to len susedská kultúra. Takéto postavenie sa prenáša na počet uverejňovaných prekladov literárnej tvorby z južnej strany Tatier a na jej recepciu. Zase presvedčenie o blízkosti slovenskej kultúry voči poľskej sa nadpisuje na pociťovanú podobnosť jazykov, čo ovplyvňuje kvalitu prekladov. Rozdiely a odlišnosti v oblasti kultúry sa odzrkadľujú v jazyku a zapríčiňujú rôzneho druhu ťažkosti v procese translácie: v oblasti prekladu vlastných mien, slov — reálií, frazeologických spojení, vo spoločenských zvykoch, textových konvenciách, literárnych prúdoch a smeroch. Pozorovanie týchto ťažkosti vedie ku konštatácii, že napriek všeobecnému presvedčeniu o blízkosti poľskej a slovenskej kultúry preklad v okruhu týchto literatúr je plný problémov spôsobených kultúrnou odlišnosťou. Riešenia týchto ťažkosti prijímané prekladateľmi nasvedčujú tomu, že príliš často podliehajú ilúzii kultúrnej blízkosti a preklady neplnia svoje funkcie, ktoré im patria v poľsko-slovenskom interkultúrnom dialógu. Presvedčenie o kultúrnej blízkosti je jedna s najdôležitejších prekážok v preklade.
Translatological research generally focuses on problems of translation in the languages and cultures with the average distance between each other. For Poles the common perception is that the Slovak culture is close to the Polish one. According to the latest anthropological concept the culture is considered close when in the receiving area it is well-known and accepted and interest in it puts it in a central position in comparison with other strange cultures. Slovak culture in Poland is little-known, does not attract the interest, so it can only be described as a neighbourly. Such a position of Slovak culture in Poland is reflected in the number of published translations of Slovak literature and their reception. The belief that Slovak culture proximity to the Polish one is applied to the perceived similarity of languages which affects the quality of translation. Differences and dissimilarities in culture are reflected in the language and cause various types of obstacles in the process of translation: in the translation of names, words-realities, collocations, social behaviors, conventions of text, literary trends and currents. Observation of these difficulties leads to the conclusion that contrary to popular belief about the proximity to the Polish and Slovak cultures translation within these literatures poses many problems caused by cultural differences. Solutions of these difficulties adopted by translators, demonstrate the fact that translators yield to the illusion of proximity of cultures. Translations do not perform their functions belonging to them in the Polish-Slovak intercultural dialogue. The belief in the cultural proximity is one of the most significant barriers in translation.
Źródło:
Przekłady Literatur Słowiańskich; 2012, 3, 1; 184-199
1899-9417
2353-9763
Pojawia się w:
Przekłady Literatur Słowiańskich
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
    Wyświetlanie 1-5 z 5

    Ta witryna wykorzystuje pliki cookies do przechowywania informacji na Twoim komputerze. Pliki cookies stosujemy w celu świadczenia usług na najwyższym poziomie, w tym w sposób dostosowany do indywidualnych potrzeb. Korzystanie z witryny bez zmiany ustawień dotyczących cookies oznacza, że będą one zamieszczane w Twoim komputerze. W każdym momencie możesz dokonać zmiany ustawień dotyczących cookies