Informacja

Drogi użytkowniku, aplikacja do prawidłowego działania wymaga obsługi JavaScript. Proszę włącz obsługę JavaScript w Twojej przeglądarce.

Wyszukujesz frazę "drama translation" wg kryterium: Temat


Wyświetlanie 1-5 z 5
Tytuł:
„Czy ktoś go widział, kiedy szedł poprzez angielskie piękne wzgórza?”
"In Englands green and pleasant land"
Autorzy:
Kamińska, Aleksandra
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/467155.pdf
Data publikacji:
2019
Wydawca:
Wydawnictwo Uniwersytetu Śląskiego
Tematy:
przekład dramatu, Jeruzalem, nieprzetłumaczalność, Jez Butterworth
drama translation, Jerusalem, untranslatability, Jez Butterworth
Opis:
The article discusses cultural untranslatability in drama and its meaning for cultural transfer in theatre on the example of Jez Butterworth’s Jerusalem (2009) and its Polish translation by Krzysztof Puławski (2013). Jerusalem is full of cultural references, especially in terms of English literary and folk traditions, as well as political and social allusions, which would have influenced the Polish reception of the play. The analysis of the play’s cultural aspects is based on Edward Balcerzan’s taxonomy of untranslatability. The issues this article discusses include: the untranslatability of quotation, connotation, and language use.
Artykuł poświęcony jest problemowi nieprzekładalności kulturowej w dramacie i jej wpływowi na zjawisko transferu kulturowego w teatrze na przykładzie sztuki Jeruzalem Jeza Butterwortha (2009), której polskie tłumaczenie autorstwa Krzysztofa Puławskiego zostało opublikowane w „Dialogu” w 2013 roku. Jeruzalem to tekst silnie naznaczony elementami kulturowymi, pełen odniesień do angielskich tradycji literackich i ludowych, a także do rzeczywistości politycznej i społecznej na Wyspach, co z pewnością nie pozostało bez wpływu na polską recepcję. Do analizy kulturowych aspektów sztuki wykorzystane zostało rozróżnienie poziomów nieprzekładalności zdefiniowanych przez Edwarda Balcerzana. W artykule omówiona została m.in. nieprzekładalność cytatu, konotacji oraz chwytu językowego.
Źródło:
ER(R)GO: Teoria – Literatura – Kultura; 2019, 39; 59-68
1508-6305
2544-3186
Pojawia się w:
ER(R)GO: Teoria – Literatura – Kultura
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
Transfer kulturowy w przekładzie dramatów na scenę
Cultural Transfer in Stage Translation
Autorzy:
Adamowicz-Pośpiech, Agnieszka
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/467715.pdf
Data publikacji:
2019
Wydawca:
Wydawnictwo Uniwersytetu Śląskiego
Tematy:
transfer kulturowy, tradaptacja, przekład dramatu, Jatinder Verma, Tartuffe, cultural mobility
cultural transfer, tradaptation, drama translation, Jatinder Verma, Tartuffe, cultural mobility
Opis:
Scholars Michel Espagne and Michael Werner introduced the term “cultural transfer” to humanities. The transfer is a two-sided and creative process. In the case of cultural transfer, each object (concept, law systems, ideas, commodities, literary or theatrical conventions, etc.) not only are transferred to a new context, but also acquire a new meaning.  Cultural exchange is not simply the circulation of knowledge and ideas as they are in their source environment but their reinterpretation in a new context. The article aims at analysing cultural transfer basing on Jatinder Verma’s tradaptations in intercultural theatre. It tackles such issues as the processes of cultural relocation, linguistic negotiations, heteroglossia, and new minority theatres. The author also portrays the evolution of defining and understanding of performativity, speakability, and actability in contemporary reflections on the translation of drama, and their impact on the cultural transfer of theatrical ideas and conventions.    
Literaturoznawcy, Michel Espagne i Michael Werner wprowadzili pojęcie „transferu kuturowego” do nauk humanistycznych. Proces transferu zachodzi zawsze w obie strony i jest kreatywny. W przypadku transferu kulturowego każda rzecz (koncepcje, systemy prawnych, idei, przedmioty materialne, terminy, konwencje literackie, teatralne itp.) nie tylko zostaje przeniesiona do nowego kontekstu, ale przede wszystkim nabiera nowego znaczenia. Kulturowa wymiana to nie cyrkulacja wiedzy i  idei takimi jakie są w środowisku oryginalnym, ale ich ponowna reinterpretacja w odmiennym kontekście kulturowym. Artykuł ma na celu analizę transferu kulturowego na przykładzie tradaptacji Jatindera Vermy w teatrze interkulturowym.  Naświetlone zostały procesy relokacji kulturowej klasyków, negocjacje językowe, heteroglosji i inicjacji ruchu nowych teatrów mniejszościowych. Autorka pokazuje także proces ewolucji definiowania i rozumienia takich zagadnień jak performatywność, wypowiadalność czy odgrywalność w najnowszych rozważaniach nad przekładem dramatu i ich wpływ na transfer kulturowy idei i konwencji teatralnych.
Źródło:
ER(R)GO: Teoria – Literatura – Kultura; 2019, 39; 69-86
1508-6305
2544-3186
Pojawia się w:
ER(R)GO: Teoria – Literatura – Kultura
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
Granice nowego dramatu serbskiego — płynne i stale wytyczane na nowo. Perspektywa lokalna i recepcja w Polsce
The Borders of the New Serbian Drama — Fluid and Constantly Redefined: The Local Perspective and Reception in Poland
Granice nove srpske drame — fluidne i stalno redefinisane Lokalna perspektiva i recepcija u Poljskoj
Autorzy:
Abrasowicz, Gabriela
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/1373552.pdf
Data publikacji:
2020-12-31
Wydawca:
Wydawnictwo Uniwersytetu Śląskiego
Tematy:
Serbian drama and theatre
translation of the dramatic text
performative/ stage readings
promotion system
Serbian drama in Poland
Opis:
Since the turn of the millennium, Serbian drama has been increasingly valued and recognized in the post-Yugoslav region and in Europe. In recent years, the process of globalization has become progressively stronger, with an improved infrastructure for promotion that has made possible the crossing of material and symbolic boundaries. This in turn has led to transformations in artistic expression, as well as increasing opportunities for mobility, co-productions, and translations. The status of the drama has been somewhat problematic because of its situation between literature and theatre. Its heterogeneous nature has required the development of an appropriate method of presentation. The performative/stage reading has emerged as a compelling answer.
Na prelazu između milenijuma srpska drama postala je cenjena i prepoznata u postjugoslovenskom regionu i Evropi. Poslednjih godina proces globalizacije je sve snažniji, infrastruktura i sistem promocije su se poboljšali, što omogućava prekoračivanje materijalnih i simboličkih granica (transformacija umetničkog izražaja, kulturna mobilnost, koprodukcije, prevodi). Treba napomenuti da je početak 20. veka (naročito njegova druga decenija) doneo ozbiljnije interesovanje u zemlji i inostranstvu za dramsku i scensku produkciju. Objavljene su antologije savremene srpske drame: Nova srpska drama, Biseri iz upravničkih fioka, koje popularišu dramske tekstove i uvode ih u književni i pozorišni krug, poboljšavajući tako njihovu recepciju. Na taj se način širi svest o ovom stvaralaštvu i povećavaju se šanse autora i autorki da kroz scenske produkcije ili scenska čitanja uđu u glavne umetničke tokove. Poljski prevodioci takođe postepeno postaju sveviše zainteresovani za dramatičare iz Srbije. Status drame može biti problematičan jer se ona nalazi između književnosti i pozorišta. Njena heterogena priroda zahteva pravilan način realizacije. Pozorišni komad treba da se vidi, čuje i govori, a ne da se samo tiho čita. Ipak, postoji scensko čitanje kao pojednostavljeni oblik pozorišta gde glumci performativno čitaju scenario pred publikom. Ovo podrazumeva istraživanje pozorišta kad produkcija nije u potpunosti ostvarena i kad je naglasak stavljen na slušanje teksta, ne na gledanje izvođenja.
Źródło:
Przekłady Literatur Słowiańskich; 2020, 10, 2; 175-202
1899-9417
2353-9763
Pojawia się w:
Przekłady Literatur Słowiańskich
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
Polskie przekłady dramatu słowackiego w latach 1990—2005
Poľské preklady slovenskej drámy v rokoch 1990—2005
Polish translations of slovak drama between 1990—2005
Autorzy:
Spyrka, Lucyna
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/487070.pdf
Data publikacji:
2009-10-01
Wydawca:
Wydawnictwo Uniwersytetu Śląskiego
Tematy:
przekład
kultura
literatura słowacka
dramat
teatr
translation
culture
Slovak literature
drama
theatre
Opis:
Prehľad prekladov slovenskej drámy v Poľsku v rokoch 990—2005 berie do úvahy dve oblasti obehu dramatického textu: jednak divadelnú, a jednak literárnu oblasť ako dva priestory priameho styku príjemcu s textom preloženého dramatického diela. V uvedenom obdobi preklady slovenskej drámy boli iba zriedkavo inscenované poľskými divadlami, pričom prevládajú v tomto počte inscenácie rozhlasových hier. Príčinou je nedostatok prekladov slovenskej drámy do poľštiny. Preklady, ktoré vznikli pred rokom 1989, neboli uverejnené v tlači, zmizli v prekladateľských archívoch a dnes nie sú pristupné režisérom. Od začiatku 90. rokov tlačou vyšli preklady len štyroch slovenských hier, ktoré takisto neboli inscenované profesionálnymi divadlami. Preto priama prítomnosť slovenskej dramatickej tvorby v Poľsku je skoro nulová, pričom iba v malej miere je to spôsobené prekladateľovým výberom diela na prevod alebo kvalitou prekladu — výsledkom prekladateľových rozhodnutí počas procesu translácie. Dôležitou príčinou, no aj následkom neprítomnosti slovenských hier na poľských javiskach je skutočnosť, že poľský príjemca o slovenskej dráme a divadle vie len veľmi málo.
The review of polish translation of slovak drama between 1990—2005 regards two areas of dramatic text’s circulation. They are: scenic area and literatury area, which are also two spaces for direct contact between recipient and a text of a drama’s translation. During an indicated time slovak drama were staged by polish theatres seldom, stagings of radio-plays were dominated. The reason is in insufficiency of slovak drama’s translations in polish. Translations from before 1989 weren’t published, they loos at translators’s archives and now stage managers haven’t approach to them. From the beginning of 90. years only four translations of slovak drama were published. They also weren’t staged by polish profesional theatres. The direct presence of slovak drama in Poland is almost zero. This situation is only slightly owing by translators’s decision about a text to translating. It’s also slightly owing by a quality of translations like a final effect of a translators’s choices during his work. The minimal knowlegde of polish recipient anout slovak drama and theatre is also very important agent.
Źródło:
Przekłady Literatur Słowiańskich; 2009, 1, 1; 183-195
1899-9417
2353-9763
Pojawia się w:
Przekłady Literatur Słowiańskich
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
Tytuł:
Polski przekład dramatu Asji Srnec Todorović Odbrojavanje wobec kategorii ciała i cielesności
Kategorija tijela i tijelesnosti u poljskom prijevodu drame Asje Srnec Todorović Odbrojavanje
Category of ‘the body and corporeality’ in Polish translation of the drama Odbrojavanje (The Countdown) by Asja Srnec Todorović
Autorzy:
Wołek-San Sebastian, Katarzyna
Powiązania:
https://bibliotekanauki.pl/articles/486968.pdf
Data publikacji:
2015
Wydawca:
Wydawnictwo Uniwersytetu Śląskiego
Tematy:
tijelo
tjelesnost
prijevod
nova hrvatska drama
the body and corporeality
contemporary Croatian drama
translation
ciało
cielesność
tłumaczenie
nowy dramat chorwacki
Opis:
U članku se na osnovi teksta drame Asje Srnec Todorović Odbrojavanje govori o ključnoj kategoriji tijela i tjelesnosti u suvremenom hrvatskom dramskom pismu i njegovom polsjkom prijevodu Odliczanie. U drami Odbrojavanje pojavljuje se pitanje korijena i biti mržnje s kojom je neizbježivo povezano tijelo kao objekt i subjekt te mržnje. Analiza poljskog prevodilačkog rada prikazuje značajnost iskustva tijela u različitim diskursima koji se ostvaruju u ovoj drami. Identificiranje diskursa je uvjet uspješnog transfera kategorije tijela i tijelesnosti u novi jezični okvir.
The article discusses the key category of ‘the body and corporeality’ in contemporary Croatian drama and its Polish translation basing on the drama Odbrojavanje (‘The Countdown’) by Asja Srnec Todorović. Odbrojavanje concerns itself with the issue of the sources and the essence of violence, to which the body, as the subject and the object of violence, is connected. Analysis of the Polish translation of the drama allows one to realize how does the ‘experience of the body’ function in different linguistic discourses realized in the text. Discourse identification is inevitable for the categories of the body and corporality to be successfully transferred into the new linguistic space.
Źródło:
Przekłady Literatur Słowiańskich; 2015, 6, 1; 149-157
1899-9417
2353-9763
Pojawia się w:
Przekłady Literatur Słowiańskich
Dostawca treści:
Biblioteka Nauki
Artykuł
    Wyświetlanie 1-5 z 5

    Ta witryna wykorzystuje pliki cookies do przechowywania informacji na Twoim komputerze. Pliki cookies stosujemy w celu świadczenia usług na najwyższym poziomie, w tym w sposób dostosowany do indywidualnych potrzeb. Korzystanie z witryny bez zmiany ustawień dotyczących cookies oznacza, że będą one zamieszczane w Twoim komputerze. W każdym momencie możesz dokonać zmiany ustawień dotyczących cookies