Je možná a potrebná univerzálna definícia vylepšovania človeka?

Vylepšovanie človeka je skutočnosťou, ktorej sa nevyhneme. Niekedy ho možno vnímať doslova ako spoločenský imperatív. Technologické zásahy, ktorým pri vylepšovaní čelí človek, však neraz vzbudzujú oprávnené obavy a otvárajú otázky, ktoré sme si doteraz nekládli. Ide nielen o výzvy antropologické, ale zásadným spôsobom aj etické. Preto je legitímna a potrebná snaha stanoviť etickú hranicu medzi dovolenými a nedovolenými zásahmi vylepšovania človeka. Tento článok si kladie otázku a zároveň dáva na ňu odpoveď, či je možné stanoviť jasnú hranicu, ktorá by bola použiteľná pre celú oblasť vylepšovania človeka.

Human enhancement is a reality that cannot be avoided. Sometimes it can be seen literally as a social imperative. However, the technological interventions that humans face in enhancement often raise legitimate concerns and questions that we have not yet asked. These challenges are not only anthropological, but also fundamentally ethical. It is therefore legitimate and necessary to attempt to draw an ethical line between permissible and impermissible human enhancement interventions. This article asks and answers the question of whether it is possible to draw a clear boundary that is applicable to the entire field of human enhancement.