Od idey sociálnej spravodlivosti k spravodlivosti v praxi. Sociálna spravodlivosť v službe diakonov

Cieľom príspevku je riešiť otázku, akým spôsobom možno realizovať službu diakonov tak, aby napĺňala ideu sociálnej spravodlivosti v praxi. Príspevok si taktiež kladie otázku, akým spôsobom môže služba diakonov prepojiť službu sociálnej spravodlivosti v ekleziálnom prostredí v uskutočňovaní sociálnej spravodlivosti v spoločnosti, ktorá sa čoraz viac profiluje ako nenáboženská. Pozornosť sa obracia do dejín diakonátu v 20. storočí. Príspevok poukazuje na jeho vývoj v kontexte zamerania na sociálnu spravodlivosť. Opisuje paradigmy, v ktorých sa diakonát chápal, a na záver vyvodzuje perspektívu pre prax. Tematicky sa príspevok situuje do teológie služieb s presahom do praktickej teológie a ekleziológie.

The aim of the paper is to address the question of how the diaconate can be implemented so that it fulfills the idea of social justice in practice. The paper also raises the question of how the diaconate can link the service of social justice in an ecclesial environment in the administration of social justice in a society that is increasingly profiled as non-religious. Attention is drawn to the history of the diaconate in the XX. century. The paper points to its development in the context of the focus on social justice. It describes the paradigms in which this ministry was understood, and concludes with a perspective for practice. Thematically, the paper focuses on the theology of services with an overlap into practical theology and ecclesiology.